Koronavírus
Dôsledne si umývajte ruky (a dezinfikujte mobil). Mimo domu sa nedotýkajte očí, nosa, úst. Vyhýbajte sa davom. Nepodávajte nikomu ruku. Ak sa dá, pracujte z domu. Neposielajte choré deti k starým rodičom. Svet sa nezrúti, ale pripravte si zásoby jedla na 2 týždne.
Pre laika je najjednoduchšie predstaviť si koronavírus ako 10× ťažšiu chrípku. Áno, aj na obyčajnú chrípku každoročne zomierajú ľudia; väčšinou starí, chorí, s oslabeným imunitným systémom. Pri koronavíruse však bude tých obetí asi 10-krát viac. Približne 1% populácie. (Ak sa vírus rozšíri po celej planéte, znamená to desiatky miliónov ľudí. Možno viac než v druhej svetovej vojne.)
Ak máte menej ako 50 rokov a ste všeobecne zdravý, smrť vám prakticky nehrozí. Hrozia vám však iné nepríjemnosti, napríklad horúčka, suchý kašeľ; možno aj vyčerpanosť, bolesť hlavy, ťažké dýchanie; výnimočne aj zvracanie alebo hnačka. Veľká hrozba je, že budete vážne potrebovať lekársku pomoc (hoci aj nesúvisiacu s koronavírusom) vo chvíli, keď sa zdravotný systém bude práve rúcať pod záplavou pacientov.
Zdá sa mi, že sme túto epidémiu veľmi podcenili. Keď sa nedávno šíril vírus SARS, ázijské krajiny si zrejme odniesli ponaučenie „treba byť pripravený a rýchlo konať“, kým na západe to skôr bolo „to nerieš, k nám sa to asi nedostane“. Vo chvíli, keď boli identifikovaní pacienti s koronavírusom v Rakúsku a Česku, bolo úplne zrejmé, že sa vírus donesie aj k nám. (Pravdepodobne tu už bol, keďže inkubačná doba je niekoľko dní, a väčšina prípadov vyzerá ako obyčajná chrípka.) Ľudia sa však stále správali akoby nič.
Možno nie sme dosť matematicky gramotní, aby sme naplno precítili, čo znamená exponenciálny rast. Ak sa počet nakazených zdvojnásobí približne každé tri dni, spočítajte si, ako dlho bude približne trvať, kým sa nakazí celé Slovensko. Odpoveď: asi dva-tri mesiace. Svoje plány na letnú dovolenku môžete rovno škrtnúť.
Aby sme si povedali aj niečo pozitívne, nejedná sa o koniec sveta, ani o koniec civilizácie. Život pôjde ďalej (len pre 99% populácie, samozrejme). V samotnom Wuhane, kde epidémia prepukla, napriek drastickej karanténe, stále tečie pitná voda a dajú sa kúpiť potraviny v obchodoch. V porovnaní so stredovekými epidémiami, ktoré bežne vyhubili tretinu Európy, je to maličkosť. Zvykneme si, a pôjdeme ďalej.
Ako sa koronavírus prenáša?
Koronavírus sa prenáša „kvapôčkovou infekciou“. To znamená, že chorý človek pri kašľaní alebo kýchaní rozprskáva kvapôčky slín obsahujúce vírusy, ktoré sa potom vznášajú vo vzduchu, a postupne sa usádzajú na predmetoch a na ľuďoch. Keď sa dostanú do tela zdravého človeka, napríklad cez ústa, nos, alebo oči, môže dôjsť k nákaze. Mimo ľudského tela dokážu vírusy prežiť niekoľko hodín, občas aj dní.
Zlá správa je, že na chorom človeku nemusí byť vôbec vidno, že je chorý. Z malej časti nakazených sa stanú bacilonosiči bez príznakov. Aj u tých ostatných trvá niekoľko dní (v priemere 5, ale niekedy aj 14), kým sa choroba viditeľne prejaví. Trocha kvapôčok sa do vzduchu pravdepodobne dostáva už samotným dýchaním, aj bez kašľania a kýchania.
Druhá zlá správa je, že usadené vykašľané vírusy môžu byť prakticky hocikde. Môžete sa teda nakaziť bez toho, že by ste vôbec niekoho stretli. V chladnom počasí vydržia vírusy mimo ľudského tela dlhšie; preto sa chrípka úspešnejšie šíri v zime než v lete, a to isté platí aj pre koronavírus. (Z toho vyplýva nádej, že ak sa udržíme do mája, šírenie vírusu sa prirodzene spomalí. Lenže potom sa opäť zrýchli v septembri.) Pozor, vírus prežije dlhšie aj v chladničke.
Snažím sa veci neprikrášľovať. Netreba však podliehať fatalizmu. Nie každý vírus automaticky znamená nákazu. Približne platí, že čím viac vírusov dostaneme do tela, tým väčšie je riziko nákazy, čiže zmenšovaním (hoci aj nedokonalým) počtu vírusov, ktorým sa vystavujeme, riziko zmenšujeme. Ďalej, aj keby platilo, že sa vírusu nevyhneme a ochorenie je iba otázkou času, stále sa oplatí o ten čas hrať. Ak totiž budeme vírusu podliehať postupne, stále to bude menší nápor na naše zdravotníctvo, než keby sme mu podľahli všetci naraz. (V Taliansku v tejto chvíli veľa ľudí zomiera preto, lebo pacientov, ktorí súrne potrebujú respirátor, je viac než je v nemocniciach dokopy respirátorov. Lekári sú prepracovaní, vyhorení, a často sami chorí. Keby sa rovnaký počet pacientov rozložil na dlhšie obdobie, bolo by menej obetí.)
Čo treba robiť?
- Najdôležitejšie pravidlo: stále si umývajte ruky. Poriadne. Aj mydlom, alebo tekutým mydlom. Vždy, keď prídete zvonku. Z času na čas, kým ste mimo domu, napríklad v práci.
- Myslíte si, že ste mimo domu nič nechytali? Spomeňte si na všetky kľučky, zvončeky, tlačidlá na výťahoch… Ale aj keby ste si boli na 100% istí, že nič, aj tak si tie ruky poriadne umyte.
- Opláchnite aj všetky predmety, ktoré ste vonku použili. Najmä mobil.
- Mimo domu predpokladajte, že všetko je posiate vírusmi, vrátane vašich rúk. Nedotýkajte sa úst, nosa, očí. (Nedotýkajte sa ich ani doma, aby ste si na to zvykli.)
- Vyhýbajte sa ľuďom; bezpečná vzdialenosť je asi dva metre. Vyhýbajte sa miestam, kde je veľa ľudí. Ak sa to nedá, aspoň sa pokúste necestovať alebo nenakupovať v špičke.
- Vetrajte často, nárazovo (čiže urobte prievan, a po chvíľke zavrite okná). Ak už v rodine niekto ochorel, zabránite tým koncentrácii vírusov vo vzduchu.
- Ak to vaše zamestnanie umožňuje, pracujte z domu. Najhoršie sú pracoviská s klimatizáciou, ktorá vírusy rozfukuje po celej budove, a otvorené priestory bez kancelárií.
- Udržiavajte veci okolo seba čisté. (V práci: nečakajte na šéfa, môžete sami iniciatívne dezinfikovať kľučky a tlačidlá vo výťahoch.)
Ešte raz to najpodstatnejšie: umývajte si ruky, nechytajte si tvár, dezinfikujte si telefón.
Takto to v chytľavej pesničke spracovali súdruhovia z Vietnamu; a nejaký dobrý človek k tomu napísal aj slovenské titulky: https://www.youtube.com/watch?v=BtulL3oArQw
Okrem vlastnej ochrany myslite aj na svojich blížnych. Najmä na starých ľudí, ktorí chorobám oveľa ľahšie podliehajú. (Na koronavírus zomiera menej ako 1% ľudí pod 50 rokov, ale vyše 10% ľudí nad 80 rokov.) Ak je kvôli karanténe zatvorená škola alebo škôlka, pokúste sa vydržať s deťmi doma, a neposielajte ich ku starým rodičom. Inak ich nabudúce možno nebudete mať kam poslať.
Starším príbuzným, ktorí nebývajú v rovnakej domácnosti, môžete doniesť nákupy, čím ich ušetríte riziku nákazy v obchode. (Alebo využite nákupy online, ak nebudú preťažené.) Nedostatok osobného kontaktu kompenzujte častejším telefonovaním, alebo hovormi cez Skype. Ak bývate v jednej domácnosti, snažte sa nepoužívať spoločné predmety, ale mať osobitné poháre, taniere, príbory.
Ako sa zásobiť?
Urobte si doma zásoby na týždeň alebo dva. (Teraz; nie keď budú obchody plné chorých ľudí.) Až bude nákaza zúriť naplno, budete radi, že nemusíte vystrčiť nos z domu. Alebo naopak, ak sami ochoriete, budete radi, že sa môžete šetriť (a vaši susedia budú radi, že okolo nich nechodíte); možno budete mať nariadenú karanténu. Kúpte si trvanlivé potraviny: pár sáčkov ryže, pár sáčkov cestovín, nejaké konzervy… Nezabudnite na toaletný papier a iné hygienické potreby. Nič tým nestratíte; veď keby sa aj nič dramatické nestalo, jednoducho tie veci o pár mesiacov normálne spotrebujete.
Keďže asi 5% chorých dostane hnačku, odporúčam mať doma aj niečo proti hnačke. (Ak zabudnete, recept nájdete na webe: v podstate ide o zmes vody, cukru a soli v správnom pomere.)
Antibakteriálne mydlá sú už asi vykúpené, ale existujú alternatívy na dezinfekciu: SAVO (riediť podľa návodu), alkohol (aspoň 70%).
Kontroverzná téma sú ochranné rúška na tvár. Tu si myslím, že médiá dezinformujú. Chápem, prečo to robia; snažia sa zabrániť situácii, keď ľudia hystericky vykúpia všetko, a lekári potom nebudú mať. Dostávame sa však do opačného extrému, keď rúška nenosí takmer nikto, lebo všetci sú presvedčení, že sú zbytočné. To nie je pravda! Pravda je, že neposkytujú stopercentnú ochranu. Po prvé, prepúšťajú časť kvapôčok. Po druhé, nechránia oči. Ak si dávate rúško kvôli vlastnej ochrane, noste k nemu aj okuliare.
Najlepším dôvodom na nosenie rúška je však ochrana druhých; či už ste nakazený, alebo sa len domnievate, že by ste mohli byť, rúško v prvom rade bráni šíreniu vašich vírusov. (Dalo by sa povedať, že nosenie rúšok odzrkadľuje ohľaduplnosť spoločnosti. V niektorých ázijských krajinách ich bežne nosia všetci. U nás na zdravie druhých väčšinou kašleme; občas doslova.) Argument „nekupujte si rúško, kým ste zdravý“ je absurdný; predsa sa nepôjdete postaviť v obchode do radu vo chvíli, keď dostanete horúčku a záchvat kašľa. Samozrejme, že ho treba kúpiť vopred. Len… nakupujte s mierou. A po použití treba rúško vyhodiť alebo oprať a vyžehliť, inak si v ňom pestujete kadejaké mikroorganizmy.
Už sú všetky rúška vypredané? Vyrobte si vlastné: https://www.youtube.com/watch?v=cZGU2vWHKC8 https://www.youtube.com/watch?v=66pgMbhCP5Y
Keď to príde…
…v prvom rade, nepodliehajte panike. Len si myslím, že najlepší spôsob, ako nepodľahnúť panike je byť dobre informovaný a pripravený. Preto aj tento článok. (Áno, pred týždňom alebo dvoma by bol užitočnejší, ale lepšie teraz ako nikdy.) Treba poučiť aj druhých, lebo ochrana pred chorobami je kolektívna záležitosť. (Ľahšie je neochorieť, keď sa aj ostatní správajú zodpovedne.) Nie je dobré reagovať hystericky, to môže narobiť viac škody ako samotná choroba. Nie je však dobré ani hovoriť „veď je to len obyčajná chrípka“ a podceniť riziko. Je legitímne báť sa, najmä ak ste starý alebo chorý človek. Je takisto legitímne báť sa o druhých, aj keď vy osobne ste relatívne v bezpečí. Podstatné je, aby nás strach motivoval k rozumným opatreniam, nie k bezhlavému pobiehaniu.
Ak ochoriete, a nie je to príliš vážne, zostaňte doma. Z čakárne by ste si pravdepodobne doniesli ešte viac vírusov. Vo všeobecnosti, ak sa dá, zostaňte doma. My introverti to teraz budeme mať ľahšie.
Čo bude potom?
Koronavírus s nami už asi zostane navždy; ak je rozšírený po celom svete, ťažko sa ho definitívne zbavíme. Budú prichádzať ďalšie a ďalšie vlny. Najhoršia je však táto prvá vlna, lebo nie sme pripravení, a nikto nemá imunitu. Neskôr vírus pravdepodobne zmutuje do menej škodlivej formy. A vedci časom nájdu liek, možno aj očkovanie.
Možno sa v niečom zmenia naše zvyky, napríklad si už prestaneme podávať ruky.
Odkazy:
- Koronavírus: Prečo musíme okamžite konať https://www.aktuality.sk/clanok/771999/koronavirus-preco-musime-okamzite-konat-nazor/
- Ako neochorieť (po anglicky) https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/about/prevention.html
- Ako nenakaziť druhých (po anglicky) https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/about/steps-when-sick.html