atom - História úprav

Viliam na 14:52, 13. november 2019

2019-11-13T14:52:31Z

Viliam na 13:38, 13. november 2019

2019-11-13T13:38:28Z

Viliam na 12:52, 13. november 2019

2019-11-13T12:52:18Z

Viliam: Vytvorená stránka „ == Staroveké názory == Starovekí filozofi špekulovali, či sa hmota dá donekonečna deliť na stále menšie časti, alebo existujú nejaké najmenšie časti, kt…“

2019-11-04T16:58:08Z

Vytvorená stránka „ == Staroveké názory == Starovekí filozofi špekulovali, či sa hmota dá donekonečna deliť na stále menšie časti, alebo existujú nejaké najmenšie časti, kt…“

Nová stránka

== Staroveké názory ==

Starovekí filozofi špekulovali, či sa hmota dá donekonečna deliť na stále menšie časti, alebo existujú nejaké najmenšie časti, ktoré sa už fyzicky rozdeliť nedajú.
Zástancov druhej možnosti môžeme označiť za predchodcov atómovej teórie, aj keď ich predstavy mali s atómami v dnešnom zmysle málo spoločné.

Z Gréckych filozofov v tejto oblasti najviac napísal Demokritus, podľa ktorého sú atómy večné, je ich nekonečne veľa, a existuje nekonečne veľa rôznych druhov atómov, ktoré sa navzájom odlišujú tvarom.
Atómy sa stále pohybujú v prázdnote a narážajú na seba.
Vlastnosti hmoty sú dané tvarom atómov: atómy železa majú háčiky, ktorými do seba zapadajú, a tak vytvárajú pevnú hmotu; atómy vody sú hladké a preto sa po sebe šmýkajú; atómy vzduchu sú maličké a stále sa vrtia, preto preniknú cez všetko.

Podľa Platóna sa hmota skladá zo štyroch živlov (oheň, vzduch, voda, zem), ktorých atómy sú pravidelné geometrické telesá (štvorsten, osemstem, dvadsaťsten, kocka), ktoré sa navyše môžu rozdeliť na trojuholníky a pretvoriť na iné atómy.

Tento smer špekulovania zavrhol Aristoteles, podľa ktorého sú štyri živly deliteľné donekonečna a prázdnota nemôže logicky existovať.
Hmota sa mení tak, že má veľa potenciálnych vlastností, z ktorých niektoré sa stávajú skutočnými.
Ak však nejakú hmotu rozdelíme na príliš malé časti, stratí svoju prirodzenosť a zostanú z nej iba živly, z ktorých sa skladala.

Aristotelove predstavy v európskom myslení prevládali až do 17. storočia, keď sa ukázalo, že niektoré javy pomocou nich nemožno vysvetliť, a vedci sa postupne vrátili k teórii atómov.

== Ako vieme, že atómy existujú ==

TODO:

* ako vieme, že atómy existujú?
** vidíme mikroskopom
** miešanie v určitom pomere

* periodická tabuľka

* z čoho sa atóm skladá

* čo je teda nedeliteľné

* väzby medzi atómami
** kde sú elektróny
** prečo protóny nerobia väzby

* rádioaktivita

* fúzia

@@ Riadok 91: / Riadok 91: @@
 Namiesto toho je však v orbitáli 4s iba 1 elektrón, a v orbitáli 3p je ich 5.
 Podobný jav sa vyskytuje asi u 20 prvkov.
 TODO:
 * rádioaktivita
 * fúzia

@@ Riadok 56: / Riadok 56: @@
 Neutróny teda v atómovom jadre fungujú ako lepidlo medzi protónmi, ktoré by sa inak navzájom odpudzovali kladným elektromagnetickým nábojom.
 Elektróny sú k jadru (presnejšie k protónom) priťahované elektromagnetickou silou.
 == Elektróny ==
@@ Riadok 64: / Riadok 96: @@
 * väzby medzi atómami
 * rádioaktivita
 * fúzia

@@ Riadok 17: / Riadok 17: @@
 Aristotelove predstavy v európskom myslení prevládali až do 17. storočia, keď sa ukázalo, že niektoré javy pomocou nich nemožno vysvetliť, a vedci sa postupne vrátili k teórii atómov.
-== Ako vieme, že atómy existujú ==
+Jedným z argumentov bolo, že niektoré látky sa delia alebo reagujú iba v presnom pomere; napríklad ak rozdelíme vodu na kyslík a vodík, pomer ich hmotností bude 8 : 1.
-TODO:
+Ďalší chemici si všimli, že hmotnosti prvkov sa podobajú na celočíselné násobky vodíka, a že niektoré trojice prvkov majú podobné chemické vlasnosti napriek odlišnej hmotnosti. (Tu sú tie prvky a ich protónové čísla.)
-* ako vieme, že atómy existujú?
+== Elektróny ==
-* čo je teda nedeliteľné
+TODO:
 * väzby medzi atómami