„Prvou cnosťou je zvedavosť“
- Dvanásť cností rozumnosti
Ako racionalisti, sme povinní kritizovať sami seba a spochybňovať svoje názory... alebo nie?
Uvedomte si, čo sa s vami stane na psychologickej úrovni, keď začnete slovami: „Je mojou povinnosťou kritizovať svoje vlastné názory.“ Roger Zelazny raz ukázal na rozdiel medzi: „chcieť byť spisovateľom“ a „chcieť písať“. Mark Twain povedal: „Klasika je niečo, čo by každý chcel mať prečítané, ale nikto to nechce čítať.“ Kritizovať sám seba z pocitu povinnosti znamená chcieť mať preskúmané, aby ste potom mohli povedať, že vaša viera nie je slepá. To nie je to isté ako chcieť skúmať.
Môže to viesť k motivovanému zastaveniu vášho skúmania. Zvážite námietku, potom protiargument na túto námietku, a tam sa zastavíte. Toto zopakujete s niekoľkými námietkami, dokiaľ nemáte pocit, že ste splnili svoju povinnosť skúmať, a tam sa zastavíte. Dosiahli ste svoj základný psychologický cieľ: zbaviť sa kognitívnej disonancie, ktorá by vznikla z toho, že sa považujete za racionalistu a predsa viete, že ste sa nepokúsili kritizovať svoje názory. Mohli by sme to nazvať nakupovaním racionalistického uspokojenia – snaha vytvoriť „hrejivý pocit“ splnenej povinnosti.
Potom bude vaša uvádzaná úroveň pravdepodobnosti dosť vysoká na to, aby zdôvodnila, prečo sa držíte svojich pôvodných plánov a názorov, ale nie taká vysoká, aby vyvolala nedôverčivosť vašu alebo iných racionalistov.
Keď ste naozaj zvedaví, budú vás priťahovať otázky, ktoré vyzerajú najsľubnejšie na spôsobenie zmeny názoru, alebo otázky, ktoré sa najmenej podobajú tým, ktoré ste skúšali predtým. Na konci vaša pravdepodobnostná distribúcia asi nebude vyzerať tak, ako keď ste začali – nastanú zmeny, či nahor alebo nadol; ľubovoľný smer vám je rovnako dobrý, ak ste úprimne zvedaví.
Porovnajte si toto s podvedomým motívom držať svoje otázky na známom území, aby ste mohli svoje skúmanie rýchlo vybaviť, aby ste už mali preskúmané, a obnovili tým známu rovnováhu, na ktorej sú založené vaše staré známe plány a názory.
Ohľadom toho, ako si myslím, že by mala vyzerať pravá zvedavosť, a akú má silu, odporúčam vám Bájku o vede a politike. Každý z týchto postáv má vykresľovať inú lekciu. Ferris, posledná postava, stelesňuje silu nevinnej zvedavosti: čo je ľahkosť a dychtivé načahovanie sa po indíciách.
Ursula K. LeGuin napísala: „Nevinnosť nemá silu proti zlu. Ale má silu pre dobro.“ Nevinná zvedavosť môže sa môže nevinne zvrtnúť; a preto treba výcviku racionalistu a s ním súvisiacej sofistikovanosti čeliť ako nebezpečenstvu, ak sa chceme stať silnejšími. Napriek tomu sa môžeme pokúšať udržať si túto ľahkosť a dychtivé načahovanie nevinnosti.
Ako je napísané v Dvanástich cnostiach:
„Ak vo svojom srdci veríš, že už vieš, alebo ak si vo svojom srdci neželáš vedieť, potom tvoje vypytovanie bude bez cieľa a tvoje zručnosti bez smeru. Zvedavosť sa snaží zničiť sama seba; neexistuje zvedavosť, ktorá by netúžila po odpovedi.“
Neexistuje skrátka žiadna dobrá náhrada za úprimnú zvedavosť. „Pálčivé svrbenie poznať je viac než slávnostná prísaha hľadať pravdu.“ Nemôžete však vytvoriť zvedavosť silou vôle o nič viac než silou vôle donútiť svoje nohy, aby cítili teplo, keď cítia chlad. Občas jediné, čo máme, sú naše púhe slávnostné prísahy.
Čo teda môžete urobiť s povinnosťou? Na začiatok, môžeme sa skúšať zaujímať o naše povinné skúmania – pozorne striehnuť na iskry skutočného záujmu, alebo aspoň skutočnej nevedomosti a túžby vyriešiť ju. Toto ide spolu so striehnutím na možnosti, ktoré sú bolestivé, pred ktorými cúvate – nie všetko z toho je negatívne myslenie.
Malo by vám aj pomôcť meditovať o Zákone zachovania očakávanej indície. Pre každý nový bod skúmania, pre každý kúsok dosiaľ nevidenej indície, na ktorú náhle pozriete, očakávaná výsledná pravdepodobnosť by sa mala rovnať vašej pôvodnej pravdepodobnosti. V mikroprocesoch skúmania by váš názor mal byť rovnako pripravený posunúť sa oboma smermi. Nie každý bod musí stačiť na širokú zmenu – na posunutie názoru z pravdepodobnosti 70% na 30% – ale ak je váš terajší názor 70%, mali by ste byť rovnako pripravení znížiť ho na 69% ako zvýšiť ho na 71%. Nemali by ste si myslieť, že viete, ktorým smerom pôjdete (v priemere), lebo podľa zákonov teórie pravdepodobnosti, ak poznáte svoj cieľ, už tam ste. Ak viete skúmať poctivo, takže každý nový bod má naozaj rovnaký potenciál posunúť váš názor nahor alebo nadol, môže vám to pomôcť zostať zaujatý alebo priam zvedavý na mikroprocesy skúmania.
Ak argument, ktorý zvažujete, nie je nový, prečo mu vôbec venujete pozornosť? Je to to, kam by ste sa pozerali, keby ste boli úprimne zvedaví? Kritizujete podvedome svoj názor na jeho najsilnejších miestach, namiesto najslabších? Precvičujete si indície?
Ak si dokážete neprecvičovať už známe obrany, a dokážete znížiť svoj názor o jeden malý kúsok z každej novej indície, možno budete dokonca schopní vzdať sa svojho názoru úplne – uvedomiť si, z ktorého smeru vietor indícií veje proti vám.
Ďalší posilňujúci prostriedok na zvedavosť je to, čo som začal volať Tarskeho litánia, čo je v skutočnosti meta-litánia, ktoré sa špecializuje na každý prípad (tak je to vhodné). Napríklad, ak som v napätí z rozmýšľania, či zamknutá krabica obsahuje diamant, potom si namiesto myslenia na krásne dôsledky, ak krabica obsahuje diamant, môžem opakovať Tarskeho litániu:
Ak táto krabica obsahuje diamant,
Chcem veriť, že táto krabica obsahuje diamant;
Ak táto krabica neobsahuje diamant,
Chcem veriť, že táto krabica neobsahuje diamant;
Kiež nie som pripútaný k názorom, ktoré možno nechcem.
Potom môžete meditovať o možnosti, že tam nie je diamant, a o následnej výhode, ktorú budete mať, ak budete veriť, že tam nie je diamant, a o následnej nevýhode, ktorú budete mať, ak budete veriť, že tam diamant je. Pozrite si aj Gendlinovu litániu.
Ak v sebe dokážete nájsť najmenší kúsok pravej neistoty, potom si ho strážte ako keď lesník udržiava táborák. Ak dokážete dosiahnuť, aby z neho vzbĺkol plameň zvedavosti, urobí vás ľahkým a dychtivým, a dá zmysel vašim otázkam a smer vašim schopnostiam.
viliam@bur.sk