Ľudské zlo a zmätené myslenie

Preklad anglického článku "Human Evil and Muddled Thinking". Autor: Eliezer Yudkowsky

Pokračovanie k: Rozumnosť a anglický jazyk

George Orwell videl pád civilizovaného sveta do totalitárstva, premenu alebo úpadok jednej krajiny za druhou; čižma dupajúca na ľudskú tvár, naveky, a pamätaj že naveky. Vy ste sa narodili príliš neskoro na to, aby ste si pamätali časy, keď rast totalitárstva vyzeral nezastaviteľný, keď jedna krajina za druhou padala do rúk tajnej polície, hromové klopanie o polnoci, zatiaľ čo profesori na univerzitách slobodného sveta oslavovali čistky v Sovietskom Zväze ako pokrok. Pripadá vám to rovnako cudzie ako fikcia; je ťažké brať to vážne. Pretože vo vašej vetve času berlínsky múr padol. A ak Orwellovo meno nie je vytesané do jedného z tých kameňov, malo by byť.

Orwell videl osud ľudského druhu a vynaložil kŕčovité úsilie, aby ho vytrhol z jeho cesty. Orwellovou zbraňou bolo jasné písanie. Orwell vedel, že zmätený jazyk je zmätené myslenie; vedel, že ľudské zlo a zmätené myslenie sa prepletajú ako konjugované vlákna DNA:

V našej dobe je politická reč a písanie prevažne obhajovaním neobhájiteľného. Veci ako pokračovanie britskej nadvlády v Indii, ruské čistky a deportácie, zhodenie atómových bomb na Japonsko, sa síce dajú obhajovať, ale iba argumentmi, ktoré väčšine ľudí pripadajú príliš brutálne a ktoré nie sú v súlade s vyhlasovanými cieľmi politických strán. Preto sa politický jazyk musí skladať prevažne z eufemizmov, podsúvania odpovedí a čírej hmlistej nejasnosti. Bezbranné dediny sú bombardované zo vzduchu, ich obyvatelia sú vyhnaní do polí, dobytok postrieľaný samopalmi, chyže podpálené zápalnými strelami: toto sa nazýva pacifikovanie...

Orwell bol priamy ohľadom cieľa svojej jasnosti:

Ak zjednodušíte svoju angličtinu, oslobodíte sa od najhorších bláznovstiev pravovernosti. Nemôžete hovoriť žiadnym z jej nevyhnutných nárečí, a keď urobíte hlúpu poznámku, jej hlúposť bude zrejmá, dokonca aj vám samotným.

Urobiť našu hlúposť zrejmou, dokonca aj nám samotným – toto je srdce blogu Overcoming Bias.

Zlo sa zakráda, skryté, po neosvetlených tieňoch mysle. My sa obzeráme s jasnosťou histórie a plačeme, keď spomíname na hladomory naplánované Stalinom a Maom, ktoré zabili desiatky miliónov. Označujeme to ako zlo, pretože to bolo vykonané vedomým ľudským úmyslom spôsobiť bolesť a smrť nevinným ľudským bytostiam. Označujeme to ako zlo kvôli odporu, ktorý voči tomu cítime, keď sa obzeráme s jasnosťou histórie. Aby sa páchatelia zla vyhli tejto prirodzenej opozícii, tento odpor musí zostať skrytý. Jasnosti sa treba vyhnúť za každú cenu. Ako majú ľudia s jasným pohľadom sklon vzpierať sa zlu, ktoré vidia, tak má ľudské zlo, kdekoľvek existuje, v pláne zahmliť myslenie.

1984 to ukazuje ostro: Orwellovi najväčší zločinci sú vystrihovači a premaľovávači fotografií (založené na historickom vystrihovaní a fotografovaní v Sovietskom Zväze). A na vrchole všetkej temnoty na Ministerstve lásky, O'Brien mučí Winstona, aby pripustil, že dva plus dva sa rovná päť:

„Pamätáš sa,“ pokračoval, „ako si si napísal do denníka: „Sloboda je slobodou povedať, že dva plus dva sa rovná štyri“?“

„Áno,“ povedal Winston.

O'Brien zdvihol ľavú ruku, chrbátom k Winstonovi, so skrytým palcom a štyrmi vystretými prstami.

„Koľko prstov ukazujem, Winston?“

„Štyri.“

„A keď strana povie, že to nie sú štyri, ale päť – potom koľko?“

„Štyri.“

Toto slovo skončilo zhíknutím od bolesti. Ručička na stupnici vyskočila na štyridsaťpäť. Po celom Winstonovom tele vyrazil pot. Vzduch sa mu dral do pľúc a potom zase von v hlbokých stonoch, ktoré ani zaťatím zubov nedokázal zastaviť. O'Brien ho sledoval, štyri prsty stále vystreté. Potiahol páku naspäť. Tentokrát bolesť ustúpila iba mierne.

Som opakovane zdesený, ako napohľad rozumní ľudia – napríklad Robinov kolega Tylen Cowen – si nemyslia, že prekonávanie skreslení je dôležité. Toto je vaša myseľ, o čom hovoríme. Vaša ľudská inteligencia. To, čo vás oddeľuje od opice. To, čo vybudovalo tento svet. Nemyslíte si, že je dôležité, ako myseľ funguje? Nemyslíte si, že systematické poruchy mysle sú dôležité? Myslíte si, že by Inkvizícia mučila bosorky, keby všetci boli ideálni bayesiáni?

Tyler Cowen si zrejme myslí, že prekonávanie skreslení je rovnakým skreslením ako samotné skreslenia: „Vnímam Robinov blog ako príklad skreslenia, a teda ako ukážku, že skreslenie môže byť veľmi užitočné.“ Dúfam, že je to len výsledok príliš abstraktného myslenia v snahe znieť chytro. Môže si Tyler vážne myslieť, že necitlivosť k rozsahu pri hodnote ľudského života je na rovnakej úrovni ako snaha vytvoriť plány, ktoré naozaj zachránia toľko životov, koľko sa len dá?

Orwell bol nútený bojovať proti podobnému postoju – že pripustiť hocijaký rozdiel je mladistvou naivnosťou:

Stuart Chase a ďalší už takmer tvrdia, že všetky abstraktné slová sú bezvýznamné, a používajú to ako zámienku na presadzovanie istého druhu politického kvietizmu. Pokiaľ neviete, čo je to fašizmus, ako môžete bojovať proti fašizmu?

Možno prekonávanie skreslení nevyzerá dostatočne vzrušujúco, ak je podávané ako zápas s púhymi náhodnými chybami. Možno je ťažšie sa pre niečo zapáliť, ak proti nám nestojí nejaké jasné zlo. Spravme si teda absolútne jasno v tom, že kde je na tomto svete ľudské zlo, kde je krutosť a mučenie a úmyselné vraždenie, tam sú skreslenia, ktoré to zahaľujú. Kde ľudia s jasným pohľadom odporujú týmto skresleniam, zahalené zlo útočí naspäť. Pravda svojich nepriateľov. Keby bol Overcoming Bias časopisom v bývalom Sovietskom Zväze, každý autor a diskutér na tomto blogu by bol poslaný do pracovného tábora.

V celej ľudskej histórii, každý krok dopredu bol poháňaný novou jasnosťou myslenia. Okrem niekoľkých prírodných katastrof, každá veľká pohroma bola poháňaná hlúposťou. Naším posledným nepriateľom sme my sami; toto je vojna a my sme vojaci.

viliam@bur.sk