Zameraj svoju neistotu

Preklad anglického článku "Focus Your Uncertainty". Autor: Eliezer Yudkowsky

Budú výnosy dlhopisov rásť, klesať, alebo zostanú rovnaké? Ak ste televízny expert a vašou prácou je vysvetliť tento výsledok dodatočne, nie je dôvod obávať sa. Bez ohľadu na to, ktorá z týchto troch možností sa ukáže ako pravdivá, budete vedieť vysvetliť, prečo tento výsledok dokonale sedí s vašou obľúbenou teóriou trhu. Nie je dôvod myslieť na tieto tri možnosti ako navzájom nejako protikladné, ako navzájom sa vylučujúce, pretože dostanete plný počet bodov bez ohľadu na to, ktorý výsledok nastane.

Ale moment! Čo ak ste začínajúci televízny expert, a nemáte dosť skúseností na to, aby ste si dôveryhodné vysvetlenia vymysleli na mieste. Potrebujete si vopred prichystať poznámky na zajtrajšie vysielanie, a na ich prípravu máte obmedzený čas. V tomto prípade by bolo užitočné vedieť, ktorý výsledok naozaj nastane – či budú výnosy dlhopisov rásť, klesať, alebo zostanú rovnaké – pretože potom by ste si potrebovali pripraviť iba jednu množinu výhovoriek.

Žiaľ, nikto nedokáže predpovedať budúcnosť. Čo máte robiť? Iste nemôžete použiť „pravdepodobnosti“. Zo školy všetci vieme, že „pravdepodobnosti“ sú číselká, ktoré sa objavujú vedľa slovných zadaní, a tu nie sú žiadne číselká. Ešte horšie, cítite neistotu. Nespomínate si na pocit neistoty, keď ste manipulovali číselká pri slovných zadaniach. Univerzitné lekcie matematiky sú pekné čisté miesta, a preto sa matematika samotná nemôže týkať životných situácií, ktoré nie sú pekné a čisté. Nechceli by ste neprimerane prenášať mysliace zručnosti z jedného kontextu do druhého. Je jasné, že toto nie je otázka „pravdepodobností“.

Každopádne, máte iba 100 minút na prípravu výhovoriek. Nemôžete stráviť celých 100 minút na „rast“, a zároveň celých 100 minút na „pokles“, a zároveň celých 100 minút na „rovnaké“. Musíte si nejako určiť priority.

Keby ste potrebovali ospravedlniť svoje časové výdavky pred revíznou komisiou, museli by ste venovať rovnaký čas každej možnosti. Keďže tam nie sú napísané žiadne číselká, nemali by ste dokumentáciu, ktorou by ste ospravedlnili vynakladanie rôznych množstiev času. Akoby ste počuli revízorov: A prečo ste, pán Finkledinger, strávili presne 42 minút výhovorkou číslo 3? Prečo nie 41 minút, alebo 43? Priznajte sa – nie ste objektívny! Subjektívne zvýhodňujete, čo sa vám zapáči!

Avšak, uvedomíte si s malým zábleskom úľavy, že vás žiadna revízna komisia nebude hrešiť. To je dobre, pretože zajtra bude veľký oznam Federálneho rezervného systému, a zdá sa nepravdepodobné, že by ceny dlhopisov zostali rovnaké. Nechcete minúť 33 vzácnych minút na výhovorku, o ktorej neočakávate, že ju budete potrebovať.

Vašu myseľ to unáša k výhovorkám, ktoré používate v televízii, prečo každá udalosť dôveryhodne zapadá do vašej teórie trhu. Ale čoskoro je jasné, že dôveryhodnosť vám tu nepomôže – všetky tri udalosti sú dôveryhodne vysvetliteľné. Zosúladenie s vašou obľúbenou teóriou trhu vám nepovie, ako si máte rozdeliť čas. Je neprekročiteľná priepasť medzi 100 minútami vášho času, ktoré sú ohraničené, a vašou schopnosťou vysvetľovať, ako nejaký výsledok zapadá do vašej teórie, ktorá je neohraničená.

A predsa... ešte aj v tomto neistom stave mysle, zdá sa, že tieto tri udalosti očakávate rozdielne; očakávate, že niektoré výhovorky budete potrebovať viac než iné. A – toto je tá fascinujúca časť – keď pomyslíte na niečo, vďaka čomu sa zdá, že ceny dlhopisov skôr pôjdu hore, vtedy cítite, že budete menej potrebovať výhovorku pre pokles či zachovanie cien dlhopisov.

Zdá sa priam, akoby tu bol vzťah medzi tým, ako veľmi predpokladáte každý z týchto troch výsledkov, a koľko času chcete stráviť pripravovaním každej výhovorky. Samozrejme, že sa tento vzťah nedá naozaj vyčísliť. Na prípravu svojho prejavu máte 100 minút, ale v tomto očakávaní nie je žiadne 100 na rozdelenie. (Dôjdete však na to, že ak nastane niektorý konkrétny prípad, vaša funkcia úžitku bude logaritmom času stráveného prípravou výhovorky.)

Napriek tomu... vaša myseľ sa stále vracia k myšlienke, že očakávanie je ohraničené, nie tak ako schopnosť vyhovárať sa, ale tak ako čas na prípravu výhovoriek. Možno by sme očakávanie mali brať ako obmedzený zdroj, tak ako peniaze. Vaším prvým impulzom je pokúsiť sa získať viac očakávania, ale čoskoro si uvedomíte, že aj keby ste mali viac očakávania, nebudete mať o nič viac času na prípravu výhovoriek. Nie, vašou jedinou možnosťou je prideliť váš obmedzený zdroj očakávania najlepšie ako viete.

Ste si dosť istí, že vás na hodinách štatistiky neučili nič podobné. Nepovedali vám, čo máte robiť, keď sa cítite tak strašne neisto. Nepovedali vám, čo máte robiť, keď vám nedajú žiadne číselká. Dokonca aj keby ste skúsili používať čísla, mohli by ste skúšať hocijaké čísla – nie je žiaden náznak, aký druh matematiky máte používať, ak vôbec nejaký! Možno by ste používali dvojice čísel, pravé a ľavé číslo... alebo ktovie čo ešte? (Na prípravu výhovoriek však máte iba 100 minút.)

Keby tak existovalo umenie, ako zamerať svoju neistotu – ako natlačiť čo najviac očakávania do toho výsledku, ktorý naozaj nastane!

Lenže ako by sa volalo takéto umenie? A aké pravidlá by malo?

viliam@bur.sk