Záleží mi na vašej rozumnosti

Preklad anglického článku "Your Rationality is My Business". Autor: Eliezer Yudkowsky

Niektoré reakcie na článok Lotérie: Plytvanie nádejou ma karhali za opovážlivosť kritizovať rozhodnutia druhých; ak sa niekto iný rozhodne kúpiť si žreb lotérie, kto som ja, aby som nesúhlasil? Toto je špeciálny prípad všeobecnejšej otázky: Čo ma je do toho, ak sa niekto iný rozhodne veriť tomu, čo je príjemné, namiesto toho, čo je pravdivé? Nemôže si každý vybrať sám pre seba, či mu záleží na pravde?

Dá sa ľahko odvrknúť: „A čo je teba do toho, či mne záleží na tom, či niekomu inému záleží na pravde?“ Je trochu nekonzistentné, ak vaša funkcia úžitku obsahuje negatívne znamienko pre to, keď funkcia úžitku niekoho iného obsahuje znamienko pre funkciu úžitku niekoho iného. Ale to je iba odvrknutie, nie odpoveď.

Tu je teda moja odpoveď: Verím tomu, že je správne, aby som ako človek mal záujem o budúcnosť a o to, čím sa ľudská civilizácia v budúcnosti stane. Tento záujem sa týka aj ľudského hľadania pravdy, ktoré postupom generácií silnelo (lebo nie vždy existovala veda). Chcem, aby toto hľadanie ešte zosilnelo v tejto generácii. To je moje želanie ohľadom budúcnosti. Lebo my všetci sme hráčmi na obrovskej hracej ploche, bez ohľadu na to, či túto zodpovednosť prijímame alebo nie.

Preto mi záleží na vašej rozumnosti.

Je toto nebezpečná myšlienka? Áno, a nielen trošku príjemne „nebezpečná“. Ľudia už boli upálení zaživa preto, lebo sa nejaký kňaz rozhodol, že nerozmýšľali tak, ako by mali. Rozhodnutie upaľovať ľudí zaživa pretože „nerozmýšľajú správne“ - to je odporný druh uvažovania, však? Nechcete, aby ľudia uvažovali takto, načo, je to hnusné. Ľudia, ktorí takto rozmýšľajú, nuž, budeme s nimi musieť niečo urobiť...

Súhlasím! Tu je môj návrh: Nech sa argumentuje proti zlým myšlienkam, ale nehádžme ich nositeľov do ohňa.

Záver, ktorému sa túžime vyhnúť, znie: „Myslím si, že Susie povedala niečo zlé, preto treba Susie upáliť.“ Niektorí sa tomuto záveru snažia vyhnúť tak, že označia za neprípustné myslieť si, že Susie povedala niečo zlé. Nikto by nikoho nemal súdiť, nikdy; každý, kto súdi, sa dopúšťa strašného hriechu a mal by zaň byť verejne pranierovaný.

Čo sa mňa týka, nesúhlasím s druhou časťou tvrdenia. Môj záver je: „Myslím si, že Susie povedala niečo zlé, preto budem argumentovať proti tomu, čo povedala, ale nebudem ju hádzať do ohňa, ani sa jej pokúšať brániť v rozprávaní násilím či reguláciou...“

Všetci sme hráčmi na obrovskej hracej ploche, a časťou môjho záujmu o budúcnosť je urobiť túto hru férovou. Nesamozrejmá myšlienka, na ktorej je postavená veda, znie, že nezhody ohľadom faktov by sa mali riešiť pomocou experimentov a matematiky, nie násilia a ediktov. Tento neuveriteľný prístup sa dá rozšíriť aj mimo vedu, do férového zápasu o celú budúcnosť. Mali by ste mať povinnosť vyhrať tým, že presvedčíte ľudí, a nemali by ste mať dovolené upaľovať ich. Toto je jeden z princípov rozumnosti, ktorým som prisahal vernosť.

Ľudia, ktorí obhajujú relativizmus alebo sebectvo mi nepripadajú byť naozaj relativistická alebo sebeckí. Keby boli naozaj relativistickí, neodsudzovali by nič. Keby boli naozaj sebeckí, radšej by šli zarábať peniaze než vášnivo argumentovať s druhými. Skôr si len vybrali hrať za stranu relativizmu, ktorej cieľom na tejto obrovskej hracej ploche je zabrániť hráčom – všetkým – robiť určitý druh úsudku. Alebo si vybrali stranu sebectva, ktorej cieľom je urobiť všetkých hráčov sebcami. A potom hrajú túto hru, v súlade alebo nesúlade so svojou múdrosťou.

Ak existujú aj nejakí skutoční relativisti alebo sebci, nepočujeme ich – zostávajú tichí, nehrajú.

Nemôžem si pomôcť, záleží mi na tom, ako rozmýšľate, pretože – nemôžem si pomôcť, ale takto vidím vesmír – vždy keď sa nejaký človek odvráti od pravdy, rozvíjajúci sa príbeh ľudstva sa stane o čosi temnejším. V mnohých prípadoch je to len maličká temnota. (Nie vždy to skončí ubližovaním.) Klamať sám sebe, v súkromí svojich myšlienok, nezatieňuje históriu ľudstva natoľko ako klamanie verejnosti alebo upaľovanie ľudí. Napriek tomu, čosi vo mne smúti aj nad tým. A pokiaľ sa vás nepokúšam hodiť do ohňa – iba argumentujem proti vašim myšlienkam – verím, že je to správne pre mňa, ako človeka, ktorému záleží na jeho blížnych. A toto je aj pozícia, ktorú bránim pre budúcnosť.

viliam@bur.sk