Preklady stránky LessWrong.com

Originál: "Avoiding Your Belief's Real Weak Points"

Autor: Eliezer Yudkowsky

Vyhýbanie sa skutočným slabým miestam vašich názorov

Pred pár rokmi zomrela moja prababička, vyše deväťdesiatročná, po dlhom, pomalom a krutom rozpade. Nikdy som ju nepoznal ako osobu, ale v mojom vzdialenom detstve varievala pre svoju rodinu; pamätám si jej fašírované ryby, a jej tvár, a že bola ku mne milá. Na jej pohrebe rečnil môj prastrýc, ktorý sa o ňu staral počas jej posledných rokoch: povedal, prehĺtajúc slzy, že Boh si jeho matku vzal naspäť po kúskoch: jej pamäť, jej reč, a nakoniec jej úsmev; a že keď si Boh nakoniec vzal jej úsmev, vedel, že už nebude dlho trvať kým zomrie, pretože to znamenalo, že už je takmer celá preč.

Počul som to a bol som v rozpakoch, pretože bola nemysliteľne krutá vec urobiť toto hocikomu, a preto som nečakal, že to môj prastrýc pripíše Bohu. Zvyčajne, žid akosi skrátka-nemyslí-na logické dôsledky toho, že Boh dopustil tragédiu. Podľa židovskej teológie, Boh nepretržite udržiava celý vesmír a vyberá každú jednu udalosť v ňom; ale bežne je odvodzovanie logických dôsledkov z tohto presvedčenia vyhradené na pozitívne udalosti. Keď poviete „to urobil Boh!“ iba keď ste požehnaní bábätkom, ale skrátka-nemyslíte-na „to urobil Boh!“ pri potratoch a úmrtiach v kolíske, dokážete si vybudovať dosť pokrivený obraz o láskavej povahe vášho Boha.

Preto som bol prekvapený, keď som počul môjho prastrýca prisudzovať pomalý rozpad svojej matky vedomému, strategicky naplánovanému Božiemu činu. Porušovalo to pravidlá náboženského sebaklamu, ako som ich ja chápal.

Keby som si bol všimol svoj vlastný zmätok, mohol som urobiť úspešnú prekvapujúcu predpoveď. Onedlho na to sa môj prastrýc vzdal židovského náboženstva. (Ako jediný člen mojej širokej rodiny okrem mňa, pokiaľ viem.)

Moderný ortodoxný judaizmus sa nepodobá na žiadne iné náboženstvo, o ktorom som počul, a neviem ako ho opísať niekomu, kto nebol nútený študovať Mišnu a Gemaru. Je v ňom tradícia pochybovania, ale istého druhu pochybovania... Nebolo by vôbec prekvapujúce počuť rabína pri týždennej kázni, ktorý by poukázal na konflikt medzi siedmimi dňami stvorenia a 13,7 miliardami rokov od Veľkého Tresku – pretože by si myslel, že pre to našiel naozaj chytré vysvetlenie, zahŕňajúce tri ďalšie biblické odkazy, Midraš, a napoly pochopený článok zo Scientific American. V ortodoxnom judaizme máte povolené všimnúť si nezrovnalosti a protirečenia, ale iba za účelom ich odkecania, a kto príde s najkomplikovanejším vysvetlením, dostane odmenu.

Je tam tradícia skúmania. Ale útočíte na ciele iba so zámerom obrániť ich. Útočíte iba na tie ciele, o ktorých viete, že ich obránite.

V modernom ortodoxnom judaizme som nepočul veľké zdôrazňovanie cnosti slepej viery. Máte dovolené pochybovať. Akurát nemáte dovolené úspešne pochybovať.

Predpokladám, že veľká väčšina vzdelaných ortodoxných židov v niektorom bode svojho života pochybovala o svojej viere. Ale to pochybovanie bolo pravdepodobne niečo ako toto: „Podľa skeptikov, Tóra hovorí, že vesmír bol stvorený za sedem dní, čo nie je vedecky presné. Ale boli by pôvodní príslušníci Izraela, zhromaždení pri hore Sinaj, schopní pochopiť vedeckú pravdu, aj keby im bola predložená? Mali vôbec slovo „miliarda“? Je jednoduchšie vidieť sedemdňový príbeh ako metaforu – najprv Boh stvoril svetlo, čo predstavuje Veľký Tresk...“

Je toto ten najslabší bod, v ktorom má človek napadnúť svoj vlastný judaizmus? Čítajte v Tóre o kúsok ďalej a nájdete, ako Boh zabíja deti, prvorodených synov v Egypte, aby presvedčil nevoleného faraóna, aby prepustil otrokov, ktorý logicky mohli byť z krajiny odteleportovaní. Ortodoxný žid túto pasáž celkom iste pozná, pretože by si mal raz za rok prečítať celú Tóru v synagóge, a s touto udalosťou sa spája veľký sviatok. Meno „Pascha“ (Veľká Noc; po anglicky Passover) pochádza z toho, že Boh prešiel okolo (po anglicky: pass over) židovských domácností zatiaľ čo zabíjal každého prvorodeného syna v Egypte.

Moderní ortodoxní židia sú, prevažne, milí a civilizovaní ľudia; omnoho civilizovanejší než tých niekoľko redaktorom Starého Zákona. Ešte aj starí rabíni boli civilizovanejší. V Sederi je rituál, kde vezmete desať kvapiek vína zo svojho pohára, jednu kvapku za každú z desiatich pohrôm, aby ste zdôraznili utrpenie Egypťanov. (Samozrejme, že by ste mali súcitiť s utrpením Egypťanov, ale nie natoľko súcitiť, aby by ste vstali a povedali: „Toto nie je správne! Je zlé urobiť niečo také!“) Ukazuje to zaujímavý kontrast – rabíni boli podstatne láskavejší než redaktori Starého Zákona; videli krutosť pohrôm. Lenže Veda bola za oných dní slabšia, takže rabíni mohli uvažovať nad menej príjemnými stránkami Písma bez obáv, že by to celkom zlomilo ich vieru.

Ani si nepoložíte otázku, či táto udalosť nevrhá na Boha zlé svetlo, takže nemusíte rýchlo vyhŕknuť: „Cesty Božie sú tajomné!“ alebo „Nie sme dosť múdri na to, aby sme spochybňovali Božie rozhodnutia!“ alebo „Zabíjať bábätká je okej, keď to robí Boh!“ Na túto časť otázky skrátka-nemyslíte.

Dôvod, prečo vzdelaní ľudia zostanú veriacimi, je podľa mňa to, že keď pochybujú, podvedome sú veľmi opatrní, aby napádali svoje vlastné presvedčenie iba na jeho najsilnejších miestach – miestach, o ktorých vedia, že ich obránia. Navyše, na miestach, kde precvičenie si štandardnej obrany pôsobí posilňujúco.

Pravdepodobne pôsobí naozaj dobre precvičiť si, napríklad, svoju predpísanú obranu: „Nehovorí azda Veda, že vesmír sú atómy, ktoré sa iba nezmyselne od seba odrážajú?“, pretože potvrdzujú zmysel vesmíru a ako pochádza od Boha, atď. Omnoho príjemnejšia téma na rozmýšľanie, než negramotná egyptská matka plačúca nad kolískou svojho zamordovaného syna. Každý, kto spontánne pomyslí na to druhé, zatiaľ čo pochybuje o svojej viere v judaizmus, ten o nej skutočne pochybuje, a pravdepodobne už dlho nezostane židom.

Mojou pointou teraz nie je mlátiť do ortodoxného judaizmu. Som si istý, že na zabíjanie prvorodených existuje taká či onaká odpoveď, pravdepodobne aj tucet. Mojou pointou je, že keď ide o spontánne sebaspochybňovanie, človek má sklon spontánne zaútočiť na svoje silné stránky, kde si môže precvičiť upokojujúcu odpoveď, než spontánne zaútočiť na tie najslabšie, najzraniteľnejšie body. Podobne, človek má sklon zastaviť sa pri prvej odpovedi a upokojiť sa, namiesto ďalšieho kritizovania odpovede. Lepší nadpis než „Vyhýbanie sa skutočným slabým miestam vašich názorov“ by bol „Spontánne nemyslenie na najboľavejšie slabé miesta vašich názorov“.

Viac než čokoľvek iné, vplyv náboženstva udržiavajú ľudia, ktorí skrátka-nemyslia-na skutočné slabé miesta svojho náboženstva. Nemyslím si, že je to vecou tréningu, ale vecou inštinktu. Ľudia nemyslia na skutočné slabé miesta svojich vlastných názorov z rovnakého dôvodu ako sa nedotýkajú do červena rozpálenej pece; pretože to bolí.

Aby ste to robili lepšie: Keď pochybujete o niektorom zo svojich najobľúbenejších názorov, zavrite oči, vyprázdnite si myseľ, zatnite zuby, a úmyselne myslite na to, čo najviac bolí. Neprecvičujte si štandardné námietky, ktorých štandardné obrany vám prinášajú dobrý pocit. Opýtajte sa sami seba, čo by inteligentní ľudia, ktorí nesúhlasia, povedali na vašu prvú odpoveď, aj na vašu druhú odpoveď. Kedykoľvek sa pristihnete, že cúvate pred námietkou, na ktorú ste letmo pomysleli, vytiahnite ju do popredia svojej mysle. Udrite sami seba na solar plexus. Pichnite si nôž do srdca a pokývajte ním, aby ste rozšírili dieru. Zoči-voči bolesti si precvičujte iba toto:

Čo je pravda, to už je pravda.
Priznať si to, to nerobí o nič horším.
Nebyť voči tomu otvorený nespôsobí, že to odíde.
A pretože je to pravda, je to to, s čím treba interagovať.
Čokoľvek nepravdivé nie je tu na prežívanie.
Ľudia dokážu zvládnuť to, čo je pravda,
pretože to už zvládajú.
- Eugene Gendlin

viliam@bur.sk