Viera vo vieru

Preklad anglického článku "Belief in Belief". Autor: Eliezer Yudkowsky

Pokračovanie k: Nech názory platia nájomné (v očakávaní skúseností)

Carl Sagan raz povedal podobenstvo o človeku, ktorý príde a tvrdí: „V mojej garáži je drak.“ Fascinujúce! Odpovedáme, že si chceme toho draka pozrieť – nech nás rýchlo pustí do garáže! „Počkajte,“ povie nám dotyčný, „je to neviditeľný drak.“

Ako Sagan podotýka, to ešte nerobí túto hypotézu nefalzifikovateľnou. Možno pôjdeme do garáže dotyčného a hoci neuvidíme žiadneho draka, budeme počuť ťažké dýchanie bez viditeľného zdroja; na podlahe sa budú tajomne zjavovať odtlačky nôh; a prístroje ukážu, že čosi v garáži spotrebováva kyslík a vydychuje kysličník uhličitý.

Predpokladajme však, že dotyčnému povieme: „Dobre, navštívime garáž a uvidíme, či budeme počuť ťažké dýchanie,“ a dotyčný rýchlo povie: nie, to je nepočuteľný drak. Navrhneme, že odmeriame kysličník uhličitý vo vzduchu, a dotyčný povie, že tento drak nedýcha. Navrhneme vysypať do vzduchu za vrece múky a sledovať, či obklopí obrysy neviditeľného draka, a dotyčný ihneď povie: „Cez tohto draka múka prechádza.“

Carl Sagan použil toto podobenstvo na vykreslenie klasického ponaučenia, že zlé hypotézy vyžadujú veľa rýchlych dodatkov, aby sa vyhli falzifikácii. Ja však toto podobenstvo hovorím kvôli inej pointe: Dotyčný musí mať niekde v mysli presný model tejto situácie, pretože dokáže presne predpovedať, z ktorých experimentálnych výsledkov sa potrebuje vyhovoriť.

Niektorí filozofi sú takýmito scenármi veľmi zmätení a pýtajú sa: „Tak verí dotyčný naozaj, že je tam drak, alebo nie?“ Ako keby mal ľudský mozog dostatok miesta na disku iba pre jeden názor zároveň! Skutočné mysle sú omnoho zamotanejšie. Ako sme si povedali vo včerajšom článku, existujú rôzne typy názorov; nie každý názor je priame očakávanie. Dotyčný očividne neočakáva, že uvidí niečo nezvyčajné, keď otvorí dvere garáže; inak by sa dopredu nevyhováral. Môže byť, že množina výrokových názorov dotyčného obsahuje V mojej garáži je drak. Racionalistovi by sa mohlo zdať, že tieto dva názory by sa mali zraziť a pobiť, aj keď sú rôzneho typu. Avšak je fyzikálny fakt, že môžete napísať „Obloha je zelená!“ vedľa obrázku modrej oblohy, a papier kvôli tomu nevzbĺkne plameňom.

Racionalistická cnosť empirizmu nás má chrániť pred týmto druhom chyby. Máme sa stále pýtať svojich názorov, aké skúsenosti predpovedajú, aby platili nájomné formou očakávania. Avšak problém dotyčného s drakom je hlbší, a nedá sa vyliečiť takouto jednoduchou radou. V podstate nie je ťažké prepojiť vieru v draka s očakávanou skúsenosťou v garáži. Ak veríš, že v tvojej garáži je drak, potom môžeš očakávať, že otvoríš dvere a uvidíš draka. Ak nevidíš draka, potom to znamená, že v tvojej garáži drak nie je. To je pomerne priamočiare. Môžete si to vyskúšať vo svojej garáži.

Nie, táto vec s neviditeľnosťou je príznakom niečoho omnoho horšieho.

Podľa toho, aké ste mali detstvo, možno si spomínate na obdobie, keď ste prvýkrát začali pochybovať o existencii Deda Mráza, ale stále ste verili, že by ste mali veriť v Deda Mráza, tak ste skúšali tieto pochybnosti potlačiť. Ako si všimol Daniel Dennett, kde je ťažké v nejakú vec veriť, je často omnoho ľahšie veriť, že by ste v to mali veriť. Čo to znamená veriť, že Najvyššia Vesmírna Obloha je zároveň dokonale modrá aj dokonale zelená? Táto veta zmätená; nie je vôbec jasné, čo by znamenalo veriť tomu – čomu presne by ste verili, keby ste verili. Omnoho ľahšie je veriť, že je správne, že je dobré a cnostné a užitočné veriť tomu, že Najvyššia Vesmírna Obloha je zároveň dokonale modrá aj dokonale zelená. Dennett toto nazýva „viera vo vieru“.

A tu sa veci skomplikujú, ako to už ľudské mysle zvyknú robiť – myslím si, že ešte aj Dennett príliš zjednodušuje, ako táto psychológia v praxi funguje. Totiž, ak veríte, že veríte, nemôžete sami sebe priznať, že iba veríte, že veríte; pretože cnostné je veriť, a nie veriť, že veríte; takže ak iba veríte, že veríte, namiesto aby ste verili, nie ste cnostní. Nikto sám sebe neprizná: „Neverím, že Najvyššia Vesmírna Obloha je modrá aj zelená, ale verím, že by som tomu mal veriť“ – jedine, že by bol mimoriadne schopný priznať svoj nedostatok cnosti. Ľudia neveria, že veria, že veria; oni iba veria, že veria.

(Ak ste z tohto zmätení, možno vám pomôže študovať matematickú logiku, kde sa naučíte vidieť ostré rozdiely medzi výrokom P, dôkazom výroku P, a dôkazom že P je dokázateľné. Podobne ostré rozdiely sú medzi P, chcieť P, veriť v P, chcieť veriť v P, a veriť že veríte v P.)

Existujú rôzne druhy viery vo vieru. Môžete veriť vo vieru explicitne; môžete si vo svojom prúde vedomia recitovať vetu: „Je cnostné veriť, že Najvyššia Vesmírna Obloha je dokonale modrá aj dokonale zelená.“ (A pritom veriť, že tomu veríte, pokiaľ nie ste mimoriadne schopní priznať si svoj nedostatok cnosti.) Ale sú aj menej explicitné formy viery vo vieru. Možno sa dotyčný s drakom bojí verejného výsmechu, ktorý si predstavuje ako následok verejného priznania, že sa mýlil (hoci racionalista by mu v skutočnosti zablahoželal, a ostatní sa mu skôr budú vysmievať, ak bude naďalej tvrdiť, že má draka v garáži). Možno dotyčný s drakom uhýba pred predstavou, že si sám sebe prizná, že žiaden drak nie je, pretože je to v rozpore s jeho sebaobrazom slávneho objaviteľa draka, ktorý videl vo svojej garáži to, čo sa ostatným nepodarilo vidieť.

Keby všetky naše myšlienky boli vedomé vety, s akými narábajú filozofi, ľudská myseľ by bola pre ľudí omnoho zrozumiteľnejšia. Prchavé myšlienkové obrazy, nevyslovené cúvnutia, riadenie sa nepriznanými túžbami – tie nás utvárajú tak isto, ako slová.

Aj keď nesúhlasím s Dennettom v niektorých detailoch a komplikáciách, stále si myslím, že Dennettov pojem viery vo vieru je kľúčovým vhľadom potrebným na pochopenie dotyčného s drakom. Potrebujeme však širší pojem viery, neohraničený na verbálne vety. „Viera“ by mala zahŕňať aj nevyslovené ovládače očakávaní. „Viera vo vieru“ by mala zahŕňať aj nevyslovené kognitívne-behaviorálne smernice. Nie je psychologicky realistické povedať: „Dotyčný neverí, že v jeho garáži je drak; verí, že je užitočné veriť, že v jeho garáži je drak.“ Ale je realistické povedať, že dotyčný má očakávania, ako keby v jeho garáži nebol žiaden drak, ale má výhovorky, ako keby veril, že verí.

Môžete mať v hlave myšlienkový obraz svojej garáže, bez drakov, ktorý správne predpovedá vaše skúsenosti po otvorení dverí, a pritom si nikdy verbálne nepomyslieť vetu V mojej garáži nie je žiaden drak. Dokonca by som sa stavil, že sa vám to stalo – že keď otvárate dvere na garáži alebo na spálni alebo hocikde, a nečakáte žiadnych drakov, že vám hlavou nebehá žiadna takáto verbálna veta.

A aby ste cúvli pred vzdaním sa svojej viery v draka – alebo cúvli pred vzdaním sa svojho sebaobrazu ako človeka, ktorý verí v draka – nie je nutné explicitne si pomyslieť: chcem veriť, že v mojej garáži je drak. Nutné je iba cúvnuť pred predstavou priznania si, že neveríte.

Aby dotyčný s drakom správne predpovedal, z ktorých experimentálnych výsledkov sa bude potrebovať vyhovoriť, potrebuje (a) mať niekde v mysli správny model riadiaci očakávania, a (b) kognitívne jednať tak, aby chránil (b1) svoju voľne plávajúcu výrokovú vieru v draka alebo (b2) svoj sebaobraz, ako verí v draka.

Ak niekto verí, že verí v draka, a zároveň verí v draka, problém je omnoho menej vážny. Taký človek bude ochotný ísť s kožou na trh ohľadom experimentálnych predpovedí, a možno aj súhlasiť, že sa vzdá viery, ak sa experimentálny predpoklad ukáže nesprávny – aj keď viera vo veru môže do tohto stále zasiahnuť, ak samotná viera nie je úplne pevná. Ak si niekto chystá výhovorky vopred, zdá sa, že jeho viera, a viera vo vieru, už nie sú v súlade.


Z diskusie pod pôvodným článkom:

Jan Bussey:
No super, teraz si celý týždeň budem pri otváraní dverí od garáže myslieť: „V mojej garáži nie je žiaden drak“...

Nick Tarleton:
Tento článok mi pomohol pochopiť niektoré z najrozčuľujúcejších fráz, ktoré som kedy počul (a ktoré mi nadpis okamžite pripomenul): „nie je podstatné, čomu veríš, ale aby si niečomu veril“, „každý musí v niečo veriť“, „viera je cnosť“, atď. Dáva to zmysel, že takéto veci hovoria ľudia, ktorých viera druhého rádu je silnejšia ako ich viera prvého rádu.

orthonormal:
Pointa je, že keby si naozaj veril, že v tvojej garáži je neviditeľný drak, keby ti niekto navrhol nový test (napríklad odmerať CO2), tvoja reakcia by bola: „No hej! Je šanca, že môj drak dýcha vzduch, a ak áno, toto by dokázalo, že tam naozaj je! Samozrejme, ak nie, budem to musieť brať ako menej pravdepodobné, že je tam neviditeľný drak.“

Ak je namiesto toho tvoja okamžitá reakcia očakávať, že test CO2 nič neukáže, a prvá vec, nad ktorou rozmýšľaš (ešte pred testom!), je výhovorka, prečo toto draka nepopiera... potom tá časť teba, ktorá naozaj predpovedá skúsenosti, vie, že drak tam naozaj nie je, pretože okamžite vie, že hocijaký nový test dopadne negatívne.

Angry Parsley:
Hmm... stretol si niekedy niekoho veriaceho? Akonáhle povieš niečo o dôkazoch alebo testoch, povie ti, prečo nefungujú / nebudú fungovať. Takéto výhovorky sú časté najmä ak hovoríš o testovaní účinnosti modlitby.

Morendil:
Občas sa stretnem s veriacimi ľuďmi, a nesprávajú sa tak, ako by predpovedala hypotéza „oddelených magistérií“.

Napríklad som počul veci ako: „Dúfam, že sa môj syn uzdraví.“ „Nuž, to nie je v tvojich rukách, to je v Božích rukách.“ Toto všetko povedané ako fakt.

Toto je aktívne popieranie niečoho, čo patrí do magistéria fyzickej príčiny a dôsledku, a aktívny predpoklad zásahu z údajne oddeleného magistéria viery.

Samozrejme, väčšina týchto ľudí ustúpi od najradikálnejších dôsledkov takejto viery a pôjde za lekárom, keď si to situácia žiada – aj keď chápem, že viacerí z nich vidia konflikt (alebo aspoň interakciu) medzi svojou vierou a lekárskym zásahom, ako transplantácia orgánov alebo transfúzia krvi.

Toto nie je len epifenomenálny drak; je to drak, ktorého zákazy a príkazy ovplyvňujú hmotné životy ľudí.

MrHen:
99% ľudí, ktorých poznám, sú veriaci. To nie je preháňanie. Viem si spomenúť na 2 alebo 3 čo nie sú. (Internetové kontakty nepočítam.)

Takže... Ešte som nestretol nikoho, kto by konal presne takto a pritom by drzo neklamal.

Musíš si uvedomiť, že „dôkaz alebo test“ pre nich neznamená to isté ako pre teba. Sú naučení nemať radi tieto slová. Ak je ich viera niečo nejasné, ako napríklad „Boh sa nám zjaví počas bohoslužby,“ nemôžeš sa opýtať: „Aký máš na to dôkaz?“ To ich okamžite postaví do defenzívy, pretože sú zvyknutí, že im takéto otázky dávajú blbci.

Toto má málo spoločné s hľadaním, čomu veria. Viac to súvisí s predstavou argumentov ako armády. To je dôležitá vec. Prosím neodmietaj to bez rozmýšľania.

Primeraný spôsob, ako položiť túto otázku, je pýtať sa na podrobnosti toho, ako Boh zjavuje, a správať sa nadšene. „Zjaví sa vždy? Wow! Podľa čoho to poznáš? Stáva sa to aj na iných bohoslužbách? Stávalo sa to tu odjakživa? Zjavuje sa na niektorých silnejšie ako na iných? Ktoré sú najlepšie? Hovorí ti pritom niečo?“

Ak ti to znie smiešne, tak to skrátka nechápeš.

Keby si priniesol merač CO2 a očakával, že nájdeš Boha, ľudia, ktorí v neho veria, by ťa označili za blázna. Toto je úplne iné ako príklad s drakom v garáži.

Modlitba je najlepší príklad, kde som videl ako kresťania začínajú byť frustrovaní. Nie preto, že hľadajú výhovorky, ale preto, lebo nerozumejú, prečo to nefunguje. Ľudia, ktorých poznám, naozaj čakajú, že sa niečo stane. Keby som sa ich opýtal, či by sme videli štatistický rozdiel v štúdii o účinnosti modlitby, povedali by: „Samozrejme!“ Problém s týmito ľuďmi je, že keď vyjdú negatívne výsledky, začnú tie čísla nejako odargumentovávať. Ak sa neskôr vrátiš a skúsiš urobiť to isté, už ti len zopakujú, čo povedali naposledy.

Tí, čo odpovedia „Nie“, sa pravdepodobne modlia bez toho, že by si mysleli, že to naozaj bude fungovať. Modlia sa z náboženských dôvodov.

Netvrdím, že veriaci ľudia nerobia aj toto. Ak vieš dať príklad, bolo by to lepšie.

tunesmith:
Ako príklad úplne mimo náboženstva, moja priateľka je zdravotná sociálna pracovníčka a nedávno mala pacienta, ktorý je absolútne presvedčený, že má rakovinu.

Už zrejme robili pár testov, ktoré vyšli prázdne, on si to nejako zdôvodnil, ale teraz už očakáva, že ani budúce testy žiadnu rakovinu nenájdu, no stále si je celkom istý, že rakovinu má. Pôvodne som jej navrhol, nech sa ho vopred opýta niečo ako: „ak urobíme tento test, a vyjde prázdny, necháte to tak?“, ale nebol ochotný sa o tom baviť.

viliam@bur.sk