„Veda“ ako zastavovač zvedavosti

Preklad anglického článku ""Science" as Curiosity-Stopper". Autor: Eliezer Yudkowsky

Pokračovanie k: Sémantické stopky, Tajomné odpovede na tajomné otázky, Nehovorte „zložitosť“

Predstavte si, že by som v plnom zábere televíznych kamier zdvihol ruky a zaspieval abrakadabra a spôsobil, že sa zrodí žiarivé svetlo v prázdnom vzduchu nad mojimi vystretými rukami. Predstavte si, že by som vykonal tento čin jasného nepomýliteľného čarodejníctva pod plným dozorom Jamesa Randiho a celej armády skeptikov. Myslím si, že väčšina ľudí by bola pomerne zvedavá, čo sa deje.

Teraz si však predstavte, že nejdem do televízie. Nechcem sa deliť o svoju moc, ani o pravdu za ňou. Chcem, aby moje kúzlo bolo tajné. Zároveň však chcem čarovať svoje kúzla kedykoľvek a kdekoľvek sa mi zachce. Chcem začarovať svoje žiarivé svetlo, aby som si mohol vo vlaku čítať knihu – a aby sa tomu nikto nečudoval. Existuje kúzlo na zastavenie zvedavosti?

Veru áno! Keď sa niekto opýta: „Ako si to urobil?“, jednoducho poviem: „Veda!“

Nie je to skutočné vysvetlenie, ale iba zastavovač zvedavosti. Nepovie vám, či to svetlo bude časom jasnejšie alebo bledšia, či zmení odtieň alebo sýtosť farby, a rozhodne vám to nepovie, ako si vyrobiť svoje vlastné podobné svetlo. V skutočnosti neviete o nič viac než ste vedeli predtým ako som povedal toto čarovné slovo. Avšak vy sa odvrátite, spokojný, že sa tu nedeje nič nezvyčajné.

Ešte lepšie, ten istý trik funguje aj s obyčajným vypínačom.

Prepnite vypínač a rozsvieti sa žiarovka. Prečo?

V škole vás naučia, že heslo k žiarovke je „Elektrina!“ Dúfam, že teraz sa už vyvarujete označenia žiarovky za „pochopenú“ na základe tohto. Umožní vám slovo „Elektrina!“ urobiť výpočet na očakávanie skúsenosti? Prinajmenšom sa treba naučiť veľa ďalších vecí. (Fyzici by mali ignorovať tento odstavec a nahradiť si ho problémom z evolučnej teórie, kde je podstata teórie opäť vo výpočtoch, ktoré vie urobiť iba pár ľudí.)

Keby ste si mysleli, že žiarovka je vedecky nevysvetliteľná, upútalo by to celú vašu pozornosť. Odložili by ste všetko ostatné, čo ste práve robili, a sústredili by ste sa na žiarovku.

Ale čo znamená fráza „vedecky vysvetliteľné“? Znamená to, že niekto iný vie, ako žiarovka funguje. Keď vám povedia, že žiarovka je „vedecky vysvetliteľná“, neviete o nič viac, než ste vedeli predtým; neviete, či žiarovka bude časom jasnejšia alebo bledšia. Ale pretože niekto iný to vie, znižuje to vo vašich očiach hodnotu tohto poznania. Stanete sa menej zvedavý.

Keďže toto je ekonomický blog [poznámka prekladateľa: pôvodný blog Overcoming Bias], niekto určite povie: „Keby bola tá žiarovka vedeckou záhadou, mohol by si jej skúmaním získať slávu a peniaze.“ Ale za teraz nehovorím o chamtivosti. Nehovorím o kariérnej ambícii. Hovorím o čistej emócii zvedavosti – pocit, že ma niečo zaujíma. Prečo by sa mala vaša zvedavosť zmenšiť vďaka tomu, že niekto iný, nie vy, vie, ako funguje žiarovka? Nie je to protivnosť? Že nestačí, aby ste to vedeli vy; ostatní ľudia musia byť v nevedomosti, inak z toho nebudete mať radosť?

Poznanie môže slúžiť aj iným veciam okrem zvedavosti, napríklad spoločensky užitočnej technológii. Na tieto inštrumentálne ciele je podstatné, či niekto iný v našom okolí už vie. Ale pre moju vlastnú zvedavosť, prečo by na tom malo záležať?

Navyše, predstavte si dôsledky toho, keby ste dovolili, aby „Niekto iný už vie odpoveď“ fungovalo ako zastavovač zvedavosti. Jedného dňa vojdete do svojej obývačky a uvidíte veľkého zeleného slona, ktorý sa vznáša vo vzduchu obklopený aurou strieborného svetla.

„Čo do čerta...?“ poviete.

A sponad slona zaznie hlas, ktorý povie: „NIEKTO INÝ UŽ VIE, PREČO JE TENTO SLON TU.

„Aha,“ poviete, „no potom je mi to jedno,“ a idete do kuchyne.

Ja nepoznám všeobecnú zjednotenú teóriu vesmírnych zákonov fyziky. Neviem ani veľa o ľudskej anatómii, s výnimkou mozgu. Nevedel by na vlastnom tele ukázať, kde mám obličky, ani sa mi narýchlo nevybavuje, čo robí moja pečeň. (Nie som na to hrdý. Žiaľ, pri všetkej tej matematike, ktorú potrebujem naštudovať, pravdepodobne sa anatómiu tak skoro nenaučím.)

Mala by ma, pokiaľ ide o čistú zvedavosť, viac zaujímať moja nevedomosť ohľadom definitívnych zákonov fyziky než skutočnosť, že neviem veľa o tom, čo sa deje vnútri môjho vlastného tela?

Keby som zdvihol ruky a začaroval svetelné kúzlo, zaujímalo by vás to. Mala by vás o niečo menej zaujímať samotná skutočnosť, že som zdvihol ruky? Keď vy zdvihnete svoju ruku a zamávate, tento čin koordinuje (okrem iného) váš mozoček. Stavím sa, že neviete, ako mozoček funguje. Ja viem trochu – hoci len hrubé detaily, ktoré nestačia na výpočet – ale čo z toho? Čo na tom záleží, ak vy neviete? Prečo by mal existovať dvojaký meter zvedavosti pri mágii a pohyboch ruky?

Pozrite sa na seba v zrkadle. Viete, na čo sa pozeráte? Viete, čo na vás pozerá spoza vašich očí? Viete, čo ste? Niektoré z týchto odpovedí Veda pozná, a niektoré z nich Veda nepozná. Ale prečo by vašej zvedavosti malo záležať na tomto rozdiele, ak vy neviete?

Viete, ako fungujú vaše kolená? Viete, ako boli vyrobené vaše topánky? Viete, prečo váš monitor svieti? Viete, prečo je voda mokrá?

Svet okolo vás je plný otázok. Robte si priority, ak musíte. Ale nesťažujte sa, že krutá Veda pripravila svet o tajomstvá. S takýmto uvažovaním by som vedel spôsobiť, aby ste prehliadli slona vo vlastnej obývačke.

viliam@bur.sk