Tsuyoku verzus rovnostársky inštinkt

Preklad anglického článku "Tsuyoku vs. the Egalitarian Instinct". Autor: Eliezer Yudkowsky

Pokračovanie k: Tsuyoku naritai! (Chcem sa stať silnejším)

Tlupy lovcov a zberačov sú zvyčajne veľmi rovnostárske (prinajmenšom ak ste muž) – všemocní kmeňoví náčelníci sa zvyčajne vyskytujú v poľnohospodárskych spoločnostiach, zriedkavo v pravekých. U väčšiny tlúp lovcov a zberačov si lovec, ktorý prinesie mimoriadnu korisť, dá veľmi záležať na tom, aby svoj úspech bagatelizoval, aby sa vyhol závisti.

Možno, ak začínate ako podpriemerný, sa môžete zdokonaľovať aj bez odvahy predbehnúť dav. Ale skôr či neskôr, ak sa snažíte o to najlepšie, čo je vo vašich silách, sa začnete pokúšať o niečo nadpriemerné.

Ak si nedokážete priznať, že ste na tom v niečom lepšie než ostatní – alebo ak sa hanbíte za to, že na tom chcete byť lepšie než ostatní – potom bude medián navždy vašou betónovou stenou, miestom, kde prestanete ísť vpred. A čo s ľuďmi, ktorí sú podpriemerní? Odvážite sa povedať, že chcete na tom byť lepšie než oni? Aká pýcha!

Možno nie je zdravé cítiť sa hrdý na to, že ste na tom lepšie než niekto iný. Pre mňa osobne je to užitočná motivácia, napriek mojim zásadám, a každá užitočná motivácia, ktorú viem zohnať, sa mi hodí. Možno je tento druh súťaživosti hrou s nulovým súčtom, ale takisto je aj Go; neznamená to, že by sme mali zrušiť túto ľudskú činnosť, keď ľuďom pripadá zábavná a vedie k niečomu zaujímavému.

Každopádne, určite nie je zdravé hanbiť sa za to, že ste na tom lepšie.

A okrem toho, život sa neznámkuje podľa stupnice. Vôľa prekonávať nemá žiaden bod, za ktorým skončí a premení sa na vôľu robiť veci horšie; preteky, ktoré nemajú cieľovú pásku, nemajú ani zlaté a strieborné medaile. Jednoducho bežte tak rýchlo, ako môžete, a netrápte sa tým, že možno predbehnete iných bežcov. (Ale varujem vás: Ak sa odmietnete trápiť touto možnosťou, jedného dňa ich možno naozaj predbehnete. Ak ignorujete tieto dôsledky, môžu sa vám prihodiť.)

Skôr či neskôr, ak vaša cesta vedie správne, sa rozhodnete zmenšiť chybu, ktorú väčšina ľudí nezmenšila. Skôr či neskôr, ak vaše úsilie prináša nejaké ovocie, zistíte, že máte na spovedanie menej hriechov.

Možno zistíte, že je múdrou reakciou bagatelizovať svoje úspechy, aj keď sa vám darí. Ľudia vám možno odpustia gól, ale nie tanec pred bránkou. Iste zistíte, že je rýchlejšie, ľahšie a pohodlnejšie verejne popierať svoju hodnotu, predstierať, že ste len rovnaký hriešnik ako každý iný. Samozrejme pod podmienkou, že každý vie, že to nie je pravda. Môže byť zábava verejne ukazovať svoju skromnosť, pokiaľ každý vie, že je toho veľmi veľa, na čo ste skromný.

Ale nedovoľte, aby sa toto stalo cieľom vášho putovania. Aj keď si to budete iba šepkať, aj tak si šepkajte: Tsuyoku, tsuyoku! Silnejší, silnejší!

A potom si vytýčte vyšší cieľ. To je skutočný význam uvedomovania si, že ešte stále máte chyby (aj keď o čosi menej). Znamená to vždy siahať vyššie, bez hanby.

Tsuyoku naritai! Vždy pobežím tak rýchlo, ako môžem, a aj keď sa dostanem dopredu, stále budem bežať; a jedného dňa ma niekto predbehne, ale aj keď zaostanem, stále budem bežať tak rýchlo, ako môžem.

viliam@bur.sk