Tsuyoku naritai! (Chcem sa stať silnejším)

Preklad anglického článku "Tsuyoku Naritai! (I Want To Become Stronger)". Autor: Eliezer Yudkowsky

Ortodoxný judaizmus má príslovie: „Predchádzajúca generácia je voči nasledujúcej, ako anjeli voči ľuďom; nasledujúca generácia je voči predchádzajúcej, ako somáre voči ľuďom.“ Vychádza to z ortodoxnej židovskej viery, že na hore Sinaj dal Boh Mojžišovi všetky židovské zákony. Nemôžete predsa urobiť žiaden experiment, ktorým by ste získali nové halachické poznanie; jediný spôsob, ako ho môžete mať, je keď vám to niekto povie (kto to počul od niekoho iného, kto to počul od Boha). Keďže neexistuje žiaden nový zdroj informácií, informácie sa môžu pri prenose z generácie na generáciu iba zhoršovať.

Moderní rabíni preto nemajú dovolené odporovať dávnym rabínom. Plazivé veci zvyčajne nie sú košer, ale je prípustné zjesť červíka nájdeného v jablku – dávni rabíni verili, že červík vznikol spontánne vnútri jablka, a preto je súčasťou jablka. Moderný rabín nemôže povedať: „No viete, dávni rabíni vedeli figu o biológii. Neplatí!“ Moderný rabín nemôže žiadnym spôsobom spoznať halachický princíp, ktorí dávni rabíni nepoznali, pretože ako by mu dávni rabíni mohli odovzdať túto informáciu z hory Sinaj? Poznanie sa odvodzuje z autority, a preto sa postupom času môže iba strácať, nie získavať.

Keď som sa prvýkrát stretol s týmto príslovím o anjeloch a somároch na (náboženskej) základnej škole, nebol som dosť starý na to, aby som bol zrelým ateistom, ale aj tak som si pomyslel: „Tóra každou generáciou stráca poznanie. Veda každou generáciou získava poznanie. Bez ohľadu na to, kde začali, skôr či neskôr musí veda predbehnúť Tóru.“

Najdôležitejšia vec je, aby existoval pokrok. Dokiaľ sa hýbete vpred, dosiahnete svoj cieľ; keď sa však prestanete hýbať, nikdy ho nedosiahnete.

Tsuyoku naritai [„cüjokü naritaj“] je po japonsky. Tsuyoku znamená „silný“, naru znamená „stávanie sa“ a tvar naritai znamená „chcieť sa stať“. Dohromady to znamená: „Chcem sa stať silnejším“ a vyjadruje to cítenie stvárnené v japonských dielach omnoho intenzívnejšie než v akejkoľvek západnej literatúre, ktorú som čítal. Môžete to povedať, aby ste vyjadrili svoje odhodlanie stať sa profesionálnym hráčom Go... alebo potom, čo prehráte dôležitú partiu, ale nevzdávate sa... alebo potom, čo vyhráte dôležitú partiu, ale ešte nie ste hráč s deviatym danom... alebo potom, čo sa stanete najlepším hráčom Go všetkých čias, no stále si myslíte, že sa ešte môžete zlepšiť. To je tsuyoku naritai, vôla prekonávať.

Tsuyoku naritai je hlavnou silou za mojím článkom Správne použitie pokory, v ktorom dávam študenta, ktorý si pokorne urobí skúšku správnosti na písomke z matematiky, do protikladu k študentovi, ktorý pokorne povie: „Ale ako môžeme niečo naozaj vedieť? Bez ohľadu na to, koľko skúšok správnosti urobím, nikdy si nemôžem byť absolútne istý.“ Ten študent, ktorý robí skúšku správnosti, chce byť silnejším; na svoju možnú chybu reaguje robením, čo môže, aby chybu napravil, nie rezignáciou.

Každoročne na Yom Kippur ortodoxný žid cituje litániu, ktorá začína: Ashamnu, bagadnu, gazalnu, dibarnu dofi... a pokračuje cez celú hebrejskú abecedu: Konali sme hanebne, zradili sme, kradli sme, ohovárali sme...

Pri vyslovení každého slova sa udriete na srdce na znak ľútosti. Neexistuje žiadna výnimka, že ak sa vám podarí nekradnúť po celý rok, môžete vynechať slovo gazalnu a udrieť sa o jeden raz menej. To by narušilo spoločnú atmosféru Yom Kippuru, ktorá je o spovedaní sa z hriechov – nie o vyhýbaní sa hriechom, aby ste sa mohli menej spovedať.

Rovnako, Ashamnu nekončí: „Ale to bolo tento rok, a ďalší rok budem lepší.“

Ashamnu sa pozoruhodne podobá na predstavu, že cesta k rozumnosti je udierať päsťou na srdce a hovoriť: „Všetci sme ovplyvňovaní sklonmi, všetci sme iracionálni, všetci sme nedostatočne informovaní, všetci sme príliš sebavedomí, všetci sme zle kalibrovaní...“

Dobre. Teraz mi ale povedzte, ako sa plánujete stať menej ovplyvňovaní sklonmi, menej iracionálni, viac informovaní, menej prehnane sebavedomí, lepšie kalibrovaní.

Je taký starý židovský vtip: Počas Yom Kippuru zachváti rabína náhla vlna pocitu viny, ľahne si na zem a vykríkne: „Bože, pred tebou nie som nič!“ Kantora podobne zachváti pocit viny a vykríkne: „Bože, pred tebou nie som nič!“ Keď to vidí vrátnik na konci synagógy, ľahne si na zem a vykríkne: „Bože, pred tebou nie som nič!“ A rabín drgne do kantora a zašepká: „Aha, kto sa tu považuje za nič.“

Nebuďte hrdí na svoju spoveď, že aj vy sa mýlite; nevystatujte sa uvedomovaním si vlastných omylov. Podobne nebuďte hrdí na spovedanie sa z nevedomosti; lebo ak sa vám vaša nevedomosť stane zdrojom hrdosti, možno nebudete ochotní sa tejto nevedomosti vzdať, keď vám indície zaklopú na dvere. Podobne je to s našimi chybami – nemali by sme sa tešiť z toho, akí uvedomelí sme, že sa z nich spovedáme; dôvodom na radosť je, keď toho máme na spovedanie o čosi menej.

V opačnom prípade, keď jeden z nás príde a predloží plán, ako daný omyl opraviť, budeme naňho vrčať: „Vari si myslíš, že si lepší než my?“ Smutne pokrútime hlavami a povieme: „Zrejme toho o sebe málo vieš.“

Nespovedajte sa mi, že máte tie isté chyby ako ja, pokiaľ mi zároveň nepoviete, čo s tým plánujete urobiť. Aj potom vám ešte zostane kopec chýb, ale o to nejde: dôležité je zlepšovať sa, ísť stále vpred, urobiť ďalší krok. Tsuyoku naritai!


Z diskusie pod pôvodným článkom:

robertskmiles:
> Neexistuje žiadna výnimka, že ak sa vám podarí nekradnúť po celý rok, môžete vynechať slovo gazalnu a udrieť sa o jeden raz menej. To by narušilo spoločnú atmosféru Yom Kippuru, ktorá je o spovedaní sa z hriechov – nie o vyhýbaní sa hriechom, aby ste sa mohli menej spovedať.

To je pravda, ale asi je to trochu neférové. Ja som vždy chápal fakt, že sa každý spovedá zo všetkého, jednoducho ako nevyhnutnosť na zachovanie anonymity vinníkov. Keby bol systém, v ktorom ľudia priznávajú iba tie veci, ktoré naozaj urobili, keby bola daný rok v komunite jedna nevyriešená vražda, tak keby sa prišlo k riadku 'Vraždili sme', každý by veľmi pozorne počúval.

viliam@bur.sk