Superstimuly a kolaps západnej civilizácie

Preklad anglického článku "Superstimuli and the Collapse of Western Civilization". Autor: Eliezer Yudkowsky

Prinajmenšom traja ľudia zomreli následkom hrania online hier celé dni bez prestávky. Ľudia stratili svojich partnerov, zamestnania, deti kvôli hre World of Warcraft. Ak majú ľudia právo hrať počítačové hry – a je ťažké predstaviť si nejaké základnejšie právo – trh bude reagovať tým, že im ponúkne tie najpútavejšie počítačové hry, aké sa len dajú predať, až do bodu, kde sa mimoriadne pripútaní zákazníci odstránia z genofondu.

Ako sa tovar stane takým neodolateľným, že po 57 hodinách používania daného tovaru by zákazník radšej používal tento tovar ešte jednu hodinu, než by sa najedol alebo vyspal? (Niekto by azda mohol argumentovať, že zákazník urobil racionálne rozhodnutie, že bude radšej hrať Starcraft nasledujúcu hodinu, než žiť zvyšok svojho života, ale nezachádzajme tak ďaleko. Prosím.)

Sladká tyčinka je superstimul: obsahuje viac koncentrovaného cukru, soli a tuku než čokoľvek, čo existovalo v pravekom prostredí. Sladká tyčinka pôsobí na chuťové poháriky, ktoré sa vyvinuli v prostredí lovcov a zberačov, ale pôsobí na tieto chuťové poháriky omnoho silnejšie než čokoľvek, čo v tomto prostredí lovcov a zberačov naozaj existovalo. Signál, ktorý kedysi spoľahlivo koreloval so zdravým jedlom, bol unesený, premožený bodom v priestore chutí, ktorý sa v pôvodnej tréningovej sade nenachádzal – neskutočne vzdialenou výnimkou z pravekých grafov. Chutnosť, ktorá kedysi predstavovala evolučne identifikovaný korelát zdravia, bola hacknutá dokonale prispôsobenou umelou látkou. Nanešťastie neexistuje žiadna rovnako silná trhová motivácia urobiť výsledné jedlo také zdravé ako je chutné. Predsa len, zdravosť ochutnať nevieme.

Známe video Dove Evolution ukazuje dôkladnú konštrukciu ďalšieho superstimulu: bežná žena premenená pomocou make-upu, starostlivého fotografovania, a nakoniec rozsiahlej úpravy vo Photoshope na billboardovú modelku – krásu nedosiahnuteľnú ľudskými ženami v neretušovanom skutočnom svete. Skutočné ženy sa zabíjajú (napr. supermodelky užívajú kokaín, aby si udržali nízku hmotnosť), aby udržali krok s konkurentkami, ktoré doslova neexistujú.

A rovnako môže byť počítačová hra omnoho pútavejšia než púha skutočnosť, dokonca aj cez jednoduchú počítačovú obrazovku, že niekto ju bude hrať bez jedla a bez spánku, kým doslova nezomrie. Nepoznám všetky triky používané v počítačových hrách, ale pár z nich viem uhádnuť – náročnosť umiestnená v kritickom bode medzi ľahkou a nemožnou, okamžité odmeňovanie, spätná väzba zobrazujúca stále rastúce skóre, spoločenské zapojenie v masívnych multiplayeroch.

Je nejaká hranica trhovej motivácie robiť počítačové hry ešte pútavejšími? Mohli by ste dúfať, že motivácia nebude existovať aspoň za tým bodom, kde hráči stratia svoje zamestnanie; predsa len, musia nejako zaplatiť svoje predplatné. To by naznačovalo, že existuje „ideálny stupeň“ návykovosti hry, kde sa stred Gaussovej krivky zabáva, a iba pár nešťastníkov na jej chvoste sa stane natoľko závislými, že prídu o prácu. V roku 2007 je nepretržité hranie World of Warcraft 58 hodín až do doslovnej smrti stále ešte výnimkou, nie pravidlom. Lenže výrobcovia počítačových hier súťažia voči sebe navzájom, a ak viete svoju hru urobiť o 5% návykovejšou, môžete vďaka tomu prebrať 50% zákazníkov konkurencie. Viete si predstaviť, ako sa tento problém môže ešte výrazne zhoršiť.

Ak majú ľudia právo byť pokúšaní – a o tomto je celá slobodná vôľa – trh bude reagovať tým, že im ponúkne toľko pokušenia, koľko sa len dá predať. Je tu motivácia urobiť svoje podnety o 5% silnejším pokušením než sú podnety najvýznamnejších konkurentov. To pokračuje ďaleko za bod, v ktorom sa podnety z pohľadu praveku stali nenormálnymi superstimulmi. Zvážte, ako sa naše štandardy ženskej krásy potrebnej na predaj tovaru zvýšili v porovnaní s reklamami z 50-tych rokov. A ako ukazuje sladká tyčinka, trhová motivácia tiež pokračuje ďaleko za bod, kde superstimul začne zákazníkovi spôsobovať škody.

Prečo teda jednoducho nepovieme nie? Základným predpokladom trhovej ekonomiky je predsa, že v neprítomnosti násilia a podvodu sa ľudia vždy môžu odmietnuť zúčastniť škodlivej transakcie. (Do tej miery, do akej toto platí, je trhový mechanizmus nielen celkovo najlepším riešením, ale riešením s málo nevýhodami, ak vôbec nejakými.)

Organizmus, ktorý sa dlhodobo vzdáva potravy, zomrie, ako niektorí hráči počítačových hier zistili na vlastnej koži. V niektorých prípadoch v pravekom prostredí však zvyčajne užitočné (a preto lákavé) konanie môže byť v skutočnosti škodlivým. Ľudia majú v porovnaní s inými organizmami nezvyčajne silnú schopnosť vnímať tieto špeciálne prípady pomocou abstraktného myslenia. Na druhej strane máme aj sklon predstavovať si veľa následkov špeciálnych prípadov tam, kde žiadne nie sú, napríklad keď nám duchovia predkov zakazujú jesť úplne zdravé zajace.

Zdá sa, že evolúcia dosiahla kompromis, alebo možno len prihodila nové systémy navrch tých starých. Homo sapiens je stále pokúšaný jedlom, ale naša prerastená prefrontálna kôra nám dáva obmedzenú schopnosť odolávať pokušeniu. Nie neobmedzenú schopnosť – naši predkovia s priveľkou silou vôle sa možno sami vyhladovali na smrť ako obeť bohom, alebo sa príliš často vyvarovali cudzoložstva. Hráči počítačových hier, ktorí zomreli, museli (v istom zmysle) vynakladať silu vôle, aby vydržali hrať tak dlho bez jedla a spánku; evolučné riziko sebaovládania.

Odolať nejakému pokušeniu si vyžaduje vedomé vynaloženie vyčerpateľného zdroja duševnej energie. V skutočnosti nie je pravda, že sa dá „jednoducho povedať nie“ – nie je jednoduché povedať nie, lebo nás to niečo stojí. Aj ľudia, ktorí v lotérii narodenia vyhrali silu vôle alebo prezieravosť, stále platia cenu za odolanie pokušeniu. Akurát sa im tá cena platí ľahšie.

Naša obmedzená sila vôle sa vyvinula, aby si poradila s pravekými pokušeniami; nemusí dobre fungovať proti dnešným lákadlám presahujúcim všetko, čo lovci a zberači poznali. Ešte aj tam, kde úspešne odolávame superstimulu, zdá sa možné, že toto vynaložené úsilie vyčerpáva silu vôle omnoho rýchlejšie než odolávanie pravekým pokušeniam.

Je verejné zobrazovanie superstimulov negatívnou externalitou ešte aj pre ľudí, ktorí hovoria nie? Mali by sme zakázať reklamy na čokoládové tyčinky, alebo obchody, ktoré otvorene hovoria „zmrzlina“?

Samotný fakt, že problém existuje, ešte neznamená (bez ďalšieho zdôvodnenia a značného bremena dôkazu), že ho vláda dokáže napraviť. Regulátorova kariérna motivácia sa nesústreďuje na výrobky, ktoré spájajú nízku škodu zákazníkovi s návykovými superstimulmi; sústreďuje sa na výrobky, ktoré majú šancu zlyhať spôsobom, ktorý zaujme pozornosť novín. A naopak, prípadný fakt, že vláda niečo nedokáže napraviť, ešte neznamená, že to nie je zlé.

Na záver vám ponúknem argument fiktívnou indíciou: Román Simona Funka After Life zobrazuje (okrem iných zápletiek) plánované vyhubenie biologických Homo sapiens – nie armádami pochodujúcich robotov, ale umelými deťmi, ktoré sú omnoho krajšie a milšie a zábavnejšie vychovávať než skutočné deti. Možno vyspelé spoločnosti demograficky kolabujú preto, lebo trh ponúka stále lákavejšie alternatívy oproti deťom, zatiaľ čo atraktivita vymieňania plienok zostáva konštantná. Kde sú reklamné billboardy s nápisom: „ROZMNOŽUJTE SA“? Kto zaplatí profesionálnym konzultantom imidžu, aby hádanie sa s mrzutými puberťákmi zobrazili lákavejšie než dovolenka na Tahiti?

„Nakoniec,“ píše Simon Funk, „bola ľudská rasa jednoducho marketingom vytlačená z existencie.“


Z diskusie pod pôvodným článkom:

Hal Finney:
Historickým príkladom tohto javu je užívanie drog. Dnes máme drogy, ktoré sú omnoho silnejšie, stimulujúcejšie a návykovejšie než relatívne slabé pivá, vína a rastlinky, ku ktorým sa ľudia vedeli dostať v minulosti. Keď sa po svete rozšírili destiláty, nasledovalo niekoľko generácii, ktoré mali vážny problém so závislosťou. Nakoniec sa ľudia tvrdému alkoholu ako-tak prispôsobili, ale závislosť na alkohole je stále rozšírený problém.

Reakciou je zákaz väčšiny najsilnejších drog (priznajme si, že mierne nekonzistentným spôsobom), aby sa znížili škody spôsobené týmito neprirodzenými podnetmi. Tuším, že jedného dňa uvidíme podobné obmedzenia príliš návykových počítačových hier. Poznatky z drogovej prohibície naznačujú, že sa nám nanešťastie asi nepodarí urobiť dobrú hranicu medzi tým, čo je OK a čo nie.

Eliezer Yudkowsky:
Myslím, že sa oplatí staviť na to, že (a) po smrti niekoľko veľmi dôležitého (syna člena kongresu) alebo (b) až problém narastie natoľko, že bude každý poznať niekoho, kto prišiel o prácu, uvidíme pokusy o reguláciu (to je politická predpoveď, nie odporučenie).

Avšak, ako dnes všetci vieme, kontrolovať elektronické informácie je omnoho ťažšie než kontrolovať hmotné predmety, a ešte aj hmotné predmety sa ťažko kontrolujú.

eric2:
Scott Adams (tvorca Dilberta) povedal, že holodeck zo Star Treku bude koncom vývoja nášho druhu, pretože tam jednoducho každý bude tráviť všetok svoj voľný čas sexom so supermodelkami. Súhlasím. To naznačuje, že jediná inteligencia, ktorá sa ďalej bude vyvíjať, budú nudní tupci, ktorí sa radšej budú rozmnožovať v reálnom živote, než by si užívali radosti nekonečných intrákových zábav s príťažlivými, zábavnými a ochotnými babenkami.

Možno to je dôvod, prečo je Boh v Biblii taký nudný, pretože je to dokonalý replikátor.

David Gerard:
> Sú peniaze superstimul?

Povedal by som, že pre niektorých ľudí áno. Naozaj nerozumiem, prečo ľudia pracujú šestnásť hodín denne na Wall Street, keď už majú viac peňazí, než by kedy mohli potrebovať na hocičo iné. (To je výrok o nedostatočnosti mojej mapy.) Možno je to symbol postavenia.

Tvrdím, že západná kultúra sa prakticky celá skladá z tých najnákazlivejších a najnávykovejších materiálov, aké kto dokázal vynájsť. Táto civilizácia viacmenej vyriešila problém svojich obyvateľov so stravou a obydlím – predstavte si, že v Británii sa za vážny sociálny problém považuje to, že chudobní ľudia sú príliš tuční! Čo sa týka problémov, je to výrazné zlepšenie oproti tým, ktoré sme mali pred 60 rokmi, keď jedlo bolo na prídel – takže sa zdá, že zvyšok svojho času trávime výmenou jedovatého memetického odpadu ako symbolov spoločenského styku. Často za účelom predaja zubnej pasty alebo poistenia auta.

Západná civilizácia viditeľne nekolabuje, povedal by som teda, že potenciálne smrteľná citlivosť na memetickú závislosť nie je dosť rozšírená na to, aby nás vyhubila. Napriek tomu, aj mierna citlivosť môže byť problémom, keď sa snažíte niečo urobiť. Ja by som práve teraz mal opravovať build...

Ezra:
> Možno vyspelé spoločnosti demograficky kolabujú preto, lebo trh ponúka stále lákavejšie alternatívy oproti deťom, zatiaľ čo atraktivita vymieňania plienok zostáva konštantná.

Atraktivita vymieňania plienok nezostáva konštantná. Moderné plienky majú malú lepiacu pásku a dajú sa po jednom použití vyhodiť. Omnoho lepšie než prať handrové plienky a pichnúť seba (alebo bábätko!) špendlíkom pri ich pripevňovaní.

Práca s plienkami je zatiaľ špinavá a smradľavá. Ale možno raz vynájdeme stroj bez čuchu, ktorý umyje bábätko a vymení mu plienky.

viliam@bur.sk