Sprístupniť históriu

Preklad anglického článku "Making History Available". Autor: Eliezer Yudkowsky

Pokračovanie k: Neučenie sa z histórie

Existuje myšlienkový zvyk, ktorý by som nazval logickým omylom zovšeobecňovania fiktívnej indície, a ten si jedného dňa zaslúži samostatný článok na blogu. Novinári, ktorí napríklad hovoria o filme Terminátor, keď robia správu o UI, zvyčajne neberú Terminátora ako proroctvo alebo nemennú pravdu. Ale tento film sa spomína – je dostupný – akoby to bol ilustrujúci historický prípad. Akoby daný novinár videl, ako sa to odohralo na nejakej inej planéte, takže by sa to ľahko mohlo stať aj tu. Viac o tom je v kapitole 6 tohto článku.

Potom je opačná chyba k zovšeobecňovaniu fiktívnej indície: nedostatočné ovplyvnenie historickou indíciou. Problém zovšeobecňovania fiktívnej indície je, že je to fikcia – nikdy sa to naozaj nestalo. Nepochádza z rovnakej distribúcie ako náš skutočný svet; fikcia sa systematickým spôsobom odlišuje od skutočnosti. Avšak história sa stala, a mala by byť dostupná.

V našom pravekom prostredí neexistovali kiná; čo ste videli na vlastné oči, to bola pravda. Je teda niečo čudné na tom, že fikcie, ktoré vidíme v živo sa pohybujúcich obrázkoch, majú na nás veľký dopad? Naopak, veci, ktoré sa naozaj stali, stretávame iba ako atrament na papieri; stali sa, ale my sme ich nikdy nevideli stať sa. Nepamätáme sa, že by sa stali nám.

Opačná chyba je považovať históriu za púhy príbeh, spracovávať ju rovnakou časťou mozgu ako román, ktorý čítate. Môžete ústami povedať, že je to „pravda“ a nie „fikcia“, ale to neznamená, že vás to ovplyvní natoľko, ako by malo. Mnohé skreslenia obsahujú nedostatočné ovplyvnenie suchou, abstraktnou informáciou.

Kde bolo, tam bolo, dal som Tajomnú Odpoveď na tajomnú otázku, neuvedomujúc si, že robím presne tú istú chybu ako astrológovia hľadajúci tajomné vysvetlenia pre hviezdy, alebo alchymisti hľadajúci magické vlastnosti hmoty, alebo vitalisti predpokladajúci, že nejasný „elan vital“ vysvetlí celú biológiu.

Keď som si nakoniec uvedomil, v koho topánkach som stál, bol to náhly šok z nečakaného spojenia s minulosťou. Uvedomil som si, že objav a skaza vitalizmu – o ktorých som čítal iba v knihách – sa naozaj stali skutočným ľuďom, ktorí ich prežívali viacmenej tak, ako som ja prežíval objav a skazu svojej vlastnej tajomnej odpovede. A tiež som si uvedomil, že keby som bol naozaj zažil minulosť – keby som žil počas minulých vedeckých revolúcií osobne, nie iba čítal o nich v historických knihách – pravdepodobne by som nebol zopakoval tie isté chyby. Neprišiel by som s ďalšou tajomnou otázkou; prvých tisíc lekcií by mi to ponaučenie vtĺklo do hlavy.

Preto (pomyslel som si), aby som dostatočne precítil silu histórie, mal by som skúsiť napodobniť myšlienky, ktoré by mal Eliezer žijúci počas histórie – mal by som skúsiť myslieť, akoby sa všetko, o čom som čítal v historických knihách, v skutočnosti stalo mne. (S primeraným zohľadnením skreslenia dostupnosti historických kníh – mal by som si pamätať, že som bol tisíckrát poddaným za každý raz, čo som bol kráľom.) Mal by som sa ponoriť do histórie, predstaviť si život v obdobiach, ktoré som videl iba ako atrament na papieri.

Prečo by som si mal pamätať prvý let bratov Wrightovcov? Nebol som tam. Ale ako racionalista, môžem sa opovážiť nepamätať si udalosť, ktorá sa naozaj stala? Je až taký veľký rozdiel medzi videním udalosti na vlastné oči – čo je v skutočnosti kauzálna reťaz zahŕňajúca odrazené fotóny, nie priame spojenie – a videním udalosti cez historickú knihu? Fotóny a historické knihy obe pochádzajú z kauzálnych reťazí od samotnej udalosti.

Musel som prekonať falošnú amnéziu narodenia sa v príslušnej dobe. Musel som si spomenúť – sprístupniťvšetky spomienky, nielen spomienky, ktoré zhodou okolností patrili mne a mojej vlastnej dobe.

Zem zrazu zostarla.

V mojej pôvodnej pamäti, Spojené Štáty vždy existovali – nikdy nebol čas, kedy by neboli žiadne Spojené Štáty. Nepamätal som sa, dovtedy, ako rástla Rímska ríša, ako priniesla mier a poriadok, ako vydržala toľko storočí, až som zabudol, že veci boli kedysi inak; a predsa tá ríša padla a barbari dobyli moje mesto, a poznanie, ktoré som zhromaždil, sa stratilo. Moderný svet sa pred mojimi očami stal krehkým; nebol to prvý moderný svet.

Tak veľa chýb, robených znovu a znovu a znovu, pretože som si nepamätal, že som ich urobil, v každej dobe, keď som nežil...

Pomyslite na to, že ľudia sa občas pýtajú, či je prekonávanie skreslení dôležité.

Nepamätáte sa, koľkokrát vás vaše skreslenia zabili? Nie? Všimol som si, že náhla strata pamäti často nasleduje po smrteľnej chybe. Ale verte mi, stalo sa to. Pamätám sa; nebol som tam.

Až nabudúce začnete pochybovať o čudnosti budúcnosti, spomeňte si, ako ste sa narodili v tlupe lovcov a zberačov pred desaťtisíc rokmi, keď nikto vôbec nepoznal Vedu. Spomeňte si, ako ste boli šokovaní, do jadra svojej bytosti, keď Veda vysvetlila veľké a strašné posvätné tajomstvá, ktoré ste kedysi tak veľmi uctievali. Spomeňte si, ako ste kedysi verili, že dokážete lietať, keď zjete tie správne huby; potom ste sklamane prijali, že lietať nikdy nebudete; a potom ste leteli. Spomeňte si, ako ste si vždy mysleli, že otroctvo je správne, a potom ste zmenili názor. Nepredstavujte si, ako by ste túto zmenu dokázali predpokladať, pretože to je strata pamäte. Spomeňte si, že v skutočnosti ste to neuhádli. Spomeňte si, ako sa storočie za storočím svet menil spôsobom, ktorý ste nečakali.

Možno vás potom bude menej šokovať, čo sa stane ďalej.

viliam@bur.sk