Skreslenie spätného pohľadu

Preklad anglického článku "Hindsight bias". Autor: Eliezer Yudkowsky

Skreslenie spätného pohľadu je keď ľudia, ktorí poznajú odpoveď, veľmi preceňujú jej predvídateľnosť či samozrejmosť, v porovnaní s odhadmi tých, ktorí musia hádať bez tejto vedomosti. Skreslenie spätného pohľadu sa občas označuje ako efekt „dávno som to vedel“.

Fischhoff a Beyth (1975) predložili študentom historické opisy im neznámych udalostí, ako napríklad konflikt medzi Gurkhami a Britmi v roku 1814. Keď sa študenti v piatich skupinách dozvedeli opis situácie, dostali otázku, aké pravdepodobnosti by boli predpovedali pre každý zo štyroch výsledkov: víťazstvo Britov, víťazstvo Gurkhov, vyrovnané sily a mierová dohoda, alebo vyrovnané sily bez mierovej dohody. Štyrom pokusným skupinám povedali, že historickým výsledkom je jeden z týchto štyroch výsledkov; každej skupine povedali iný. Piatej kontrolnej skupine žiaden historický výsledok nepovedali. V každom prípade, skupina, ktorej povedali nejaký výsledok, pripísala tomuto výsledku podstatne vyššiu pravdepodobnosť než ľubovoľná iná skupina vrátane kontrolnej.

Skreslenie spätného pohľadu je podstatné v právnych prípadoch, keď sudca alebo porota musí rozhodnúť, či sa obžalovaný dopustil nedbanlivosti, keď nepredvídal nebezpečenstvo (Sanchiro 2003). V pokuse založenom na skutočnej právnej udalosti, Kamin a Rachlinski (1995) požiadali dve skupiny, aby odhadli pravdepodobnosť škody pri záplave spôsobenej zablokovaním mestského zdvíhacieho mostu. Kontrolnej skupine povedali iba informácie, ktoré malo mesto, keď sa rozhodlo nezamestnať strážcu mostu. Pokusná skupina dostala rovnaké informácie, plus fakt, že záplava naozaj nastala. Pokyny zneli, že mesto sa dopustilo nedbanlivosti, ak sa dala predpovedať pravdepodobnosť záplavy väčšia ako 10%. 76% kontrolnej skupiny došlo k záveru, že záplava bola taká nepravdepodobná, že neboli potrebné žiadne opatrenia; 57% pokusnej skupiny došlo k záveru, že záplava bola taká pravdepodobná, že neprijatie preventívnych opatrení bolo nedbanlivosťou. Tretia pokusná skupina dostala rovnaké informácie, aj so skutočným výsledkom, plus vyslovené pokyny, aby sa vyhli skresleniu spätného pohľadu, ale to nespôsobilo žiaden rozdiel: 56% došlo k záveru, že mesto bolo nedbanlivé.

Keď sa na históriu pozeráme šošovkami spätného pohľadu, veľmi podceňujeme náklady na účinné bezpečnostné opatrenia. V roku 1986 vybuchol Challenger, a ako dôvod sa zistilo, že použité tesnenia stratili pružnosť pri nízkej teplote. Existovali varovné znamenia ohľadom problémov s tesneniami. Lenže predísť katastrofe Challengeru by si vyžadovalo nielen postarať sa o problém s tesneniami, ale postarať sa o každé varovné znamenie, ktoré vyzeralo rovnako vážne ako problém s tesneniami, bez výhody spätného pohľadu. Aj toto sa dalo urobiť, ale vyžiadalo by si to všeobecné zmeny omnoho drahšie než iba vyriešenie tesnení.

Krátko po 11. septembri 2001 som si pomyslel: teraz niekto vytiahne také či onaké menšie varovania tajnej služby, a hneď začne spätný pohľad. Áno, som si istý, že mali nejaké menšie varovania ohľadom plánov al-Káidy, ale pravdepodobne mali rovnaké menšie varovania aj ohľadom aktivít mafie, predaja jadrového materiálu, a invázie z Marsu.

Pretože nevidíme cenu všeobecných opatrení, berieme si príliš úzke ponaučenia. Po 11. septembri FAA zakázala vreckové nožíky v lietadlách – akoby celý problém bol v tom, že sa neprijalo toto konkrétne „samozrejmé“ opatrenie. Nevzali sme si všeobecné ponaučenie: že cena účinnej ochrany je veľmi vysoká, pretože sa musíte postarať o problémy, ktoré teraz nie sú také zrejmé, ako nám v spätnom pohľade pripadajú minulé problémy.

Testom modelu je, akú pravdepodobnosť pripisuje pozorovanému výsledku. Skreslenie spätného pohľadu tento test systematicky deformuje; myslíme si, že náš model pripisoval omnoho väčšiu pravdepodobnosť než naozaj pripisoval. Dať porote pokyny nepomáha. Musíte si svoje predpovede vopred zapísať. Alebo, ako povedal Fischhoff (1982):

Keď sa pokúšame pochopiť minulé udalosti, implicitne tým testujeme hypotézy a pravidlá, ktoré používame na vysvetlenie a predvídanie sveta okolo nás. Ak v spätnom pohľade systematicky podceňujeme prekvapenia, ktoré pre nás mala minulosť, vystavujeme tieto hypotézy neprimerane slabým testom a potom, predvídateľne, nachádzame málo dôvodov na ich zmenu.

Fischhoff, B. 1982. Pre tých, čo sú odsúdení študovať minulosť: Heuristiky a skreslenia v spätnom pohľade. V Kahneman et. al. 1982: 332–351.

Fischhoff, B., a Beyth, R. 1975. Vedel som, že sa to stane: Pamätané pravdepodobnosti kedysi budúcich vecí. Správanie organizácií a ľudský výkon, 13: 1-16.

Kamin, K. a Rachlinski, J. 1995. Ex Post ≠ Ex Ante: Určovanie zodpovednosti v spätnom pohľade. Zákon a ľudské správanie, 19(1): 89-104.

Sanchiro, C. 2003. Hľadanie chyby. Mich. St. L. Rev. 1189.


Z diskusie pod pôvodným článkom:

simplicio:
Bájka o spätnom pohľade

Škovránok a striežik sedeli na vrchole vysokého stromu a rozprávali sa o nebezpečenstvách kukučiek.

Škovránok povedal: „Moju sestru oklamala kukučka toť minulý rok; v hniezde mala tri vajíčka, jedno iné ako ostatné. To ohavné mláďa zožralo všetku potravu, ktorú dokázala zohnať, až takmer prasklo od prežratia.“

“Aká hlúpa je tvoja sestra!“ povedal striežik. „Jedno vajíčko bolo iné ako ostatné. To je jasný podvod. Ja by som takúto chybu neurobil.“

Keď to kukučka začula, uháňala k striežikovmu hniezdu, kde našla tri malé vajíčka. Dve z nich vystrčila von, a zniesla dve vlastné vajíčka vedľa jedného zostávajúceho striežikovho.

Keď sa striežik vrátil, v domnení, že múdry, vystrčil svoje jediné vajíčko z hniezda a sadol si, aby zohrieval zvyšné dve.

listo:
Tento článok nám nič nové nepovedal. Dávno sme to vedeli.

viliam@bur.sk