Tvoja sila racionalistu

Preklad anglického článku "Your Strength as a Rationalist". Autor: Eliezer Yudkowsky

(Nasledujúca vec sa mi stala v diskusnej miestnosti IRC kedysi dávno, keď som sa ešte potĺkal po diskusných miestnostiach IRC. Čas mi zahmlil pamäť a môj popis môže byť nepresný.)

Bol som v diskusnej miestnosti IRC, keď niekto napísal, že jeho známy potrebuje lekársku radu. Jeho známy hovorí, že mával náhle bolesti v hrudníku, tak zavolal sanitku, sanitka prišla, ale zdravotníci mu povedali, že to nič nie je a odišli, a bolesti v hrudníku sa stále zhoršujú. Čo by mal jeho známy urobiť?

Bol som touto historkou zmätený. Pamätal som si, ako som čítal o bezdomovcoch v New Yorku, ktorí si volali sanitky, len aby ich odviezli niekam do tepla, a že ich zdravotníci vždy museli vziať na pohotovosť, hoci aj 27-krát. Pretože keby ich nevzali, majiteľa sanitiek by bolo možné žalovať o veľa a veľa peňazí. Podobne, pohotovosti majú zo zákona povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť každému bez ohľadu na jeho schopnosť platiť. (Náklady potom znáša nemocnica, a sú to obrovské sumy, takže nemocnice rušia svoje pohotovosti... Človek sa čuduje, načo vôbec máme ekonómov, keď ich jednoducho ignorujeme.) Takže som celkom nerozumel, ako sa mohli stať popisované udalosti. Každého, kto by nahlásil náhle bolesti v hrudníku, by okamžite odvliekli na pohotovosť. A tu som ako racionalista sklamal. Spomenul som si na pár prípadov, keď môj doktor úplne odmietol panikáriť pri popise príznakov, ktoré sa mne zdali veľmi hrozivé. A lekársky establishment mal vždy pravdu. Každý jeden raz. Raz som sám mal bolesti v hrudníku, a lekár mi trpezlivo vysvetlil, že mu opisujem bolesť hrudného svalu, nie srdcový infarkt. Povedal som teda na IRC: „Pozri, ak zdravotníci povedali tvojmu známemu, že to nič nie je, naozaj to nič nie je – keby bola najmenšia šanca vážneho problému, boli by ho zobrali.“

Takto sa mi podarilo vysvetliť príbeh v rámci môjho existujúceho modelu, aj keď mi to stále pripadalo trochu násilne napasované...

Neskôr sa dotyčný vrátil do diskusnej miestnosti IRC a povedal, že jeho známy si to celé vymyslel. Zrejme to nebol jeden z jeho spoľahlivejších známych.

Azda som si mohol uvedomiť, že neznámy známy známeho z IRC môže byť menej spoľahlivý než uverejnený článok v časopise. Žiaľ, veriť je ľahšie než neveriť; veríme inštinktívne, neveriť však vyžaduje vedomé úsilie.

Namiesto toho som silným tlakom donútil svoj model skutočnosti, aby vysvetlil nezrovnalosť, ktorá sa v skutočnosti nikdy nestala. A vedel som, aké je to trápne. Vedel som, že užitočnosť modelu nie je v tom, čo dokáže vysvetliť, ale v tom, čo nedokáže. Hypotéza, ktorá nič nezakazuje, povoľuje všetko, a preto nedokáže obmedziť očakávanie.

Tvoja sila racionalistu je tvoja schopnosť byť viac zmätený výmyslom než skutočnosťou. Ak dokážeš rovnako dobre vysvetliť hocijaký výsledok, máš nulové vedomosti.

Všetci sme z času na čas slabí; smutné je, že ja som mohol byť silnejší. Mal som všetky informácie potrebné na odvodenie správnej odpovede, dokonca som si všimol problém, a potom som ho ignoroval. Môj pocit zmätenia bola Nápoveda, a ja som túto Nápovedu zahodil.

Mal som venovať viac pozornosti tomu pocitu, že mi to stále pripadá trochu nútené. Je to jeden z najdôležitejších pocitov, aké môže mať hľadač pravdy, časť tvojej sily racionalistu. Je to chyba dizajnu ľudského poznania, že sa tento pocit prejavuje ako tichý hlások v pozadí mysle, a nie ako kvíliaca poplašná siréna a žiariaci neónový nápis: „BUĎ JE TVOJ MODEL NESPRÁVNY, ALEBO JE TENTO PRÍBEH NEPRAVDIVÝ.“


Z diskusie pod pôvodným článkom:

Psy-Kosh:
A tu som ako racionalista sklamal. Spomenul som si na pár prípadov, keď môj doktor úplne odmietol panikáriť pri popise príznakov, ktoré sa mne zdali veľmi hrozivé. A lekársky establishment mal vždy pravdu. Každý jeden raz. Raz som sám mal bolesti v hrudníku, a lekár mi trpezlivo vysvetlil, že mu opisujem bolesť hrudného svalu, nie srdcový infarkt.

Nad touto konkrétnou časťou zase mierne bliká môj „počkaj chvíľku“ detektor. Konkrétne, nie je tu trochu efektu výberu pozorovateľa? Keby sa lekári boli mýlili a ty by si v dôsledku toho bol zomrel, nemohol by si tam byť, aby si urobil daný záver. Preto máš (každý má) v praxi skreslenie, že retroaktívne pozoruješ výsledky, kde ti lekár povedal, že nie si v situácii ohrozenia života a naozaj si nebol.

Alebo som teraz celkom mimo?

Eliezer Yudkowsky:
Správna poznámka, Psy-Kosh, ale videl som podobnú vec aj u kamarátky. Raz večer sa prechádzala po ulici, keď sa jej v celom zornom poli objavila zvláštna hmla so svetlými plávajúcimi predmetmi. Potom ju veľmi rozbolela hlava. Kázal som jej nakresliť, ako tá hmla vyzerá a ona nakreslila divné polkruhy, ktorým chýbala ľavá strana.

V tej chvíli som sa naozaj začal báť, lebo to vyzeralo ako laterálny neglekt – niečo, o čom som často počul počas štúdia neurológie, že je to príznak bočného poškodenia mozgu pri mŕtvici.

Zaujímavé bolo, že to to nikto s medicínskym vzdelaním nepovažoval za problém. Lekárska poradňa z jej zdravotnej poisťovne povedala, že je to „žlté svetlo“ a že s tým má v priebehu nasledujúcich dvoch dní zájsť za lekárom. Žlté svetlo?! Pri mŕtvici musíte dostať správne lieky počas prvých troch hodín, aby ste zabránili trvalému poškodeniu mozgu! Išli sme teda na pohotovosť – neochotne, pretože pohotovosti v Kalifornii sú ohromne preplnené – a sestre, ktorá nás prijala, tieto príznaky určite nepripadali veľmi nebezpečné.

Háčik je v tom, že kto nie je lekár, má zo zákona zakázané stanoviť diagnózu. Preto nám ani sestra z poradne, ani sestra, ktorá nás prijala na pohotovosti, nesmeli povedať: „Hlupáci, je to migréna.“

Vieš, vedel som o tom, že pri „migréne“ bývajú bolesti hlavy, ale nemal som žiadnu predstavu o tom, aké má „migréna“ príznaky. Moje štúdium neurológie ma naučili o mŕtvici a bočnom poškodení mozgu, pretože to bolo veľmi dôležité pre štúdium funkčnej neuroanatómie. Vedel som teda o týchto super nebezpečných a zriedkavých smrtiacich javoch, ktoré vyzerali ako príznaky, s ktorými sme sa stretli, ale nevedel som o bežných javoch, ktoré lekár vidí každý deň.

Keď vidíš príznaky, myslíš na smrtiace zebry, pretože o tých si čítal v novinách. Lekár myslí na omnoho menej senzačné kone. To je dôvod, prečo lekársky establishment mal vždy pravdu, podľa mojej skúsenosti, každý jeden raz, keď som sa bál a oni nie.

Ale ako odpoveď na tvoju otázku o efekte výberu, Psy-Kosh, myslím si, že by som si všimol, keby moja kamarátka naozaj mala mŕtvicu. Dokonca by som s omnoho väčšou pravdepodobnosťou písal o takom, než o opačnom prípade.

viliam@bur.sk