Modrý alebo Zelený ohľadom regulácie?

Preklad anglického článku " Blue or Green on Regulation?". Autor: Eliezer Yudkowsky

V nedávnom článku som predpovedal, že pokiaľ sa tomu nezabráni nejakým iným spôsobom, niektorí ľudia sa budú správať hlúpo a v dôsledku toho budú trpieť: „Ak majú ľudia právo byť hlúpi, trh bude reagovať tým, že im ponúkne toľko hlúposti, koľko sa len dá predať.“ Ľudia to dezinterpretujú ako náznak, že zastávam politický postoj v prospech regulácie. Nič také to nenaznačuje. Je to myslené len ako odhad empirických následkov – testovateľná predpoveď na jednoduchú faktickú otázku.

Možno by ma dezinterpretovali menej, keby som zároveň povedal aj „druhú stranu tohto príbehu“ – obšírne sa vrhol na dôvody, prečo úradníci nie sú dokonalí racionalisti strážiaci naše najlepšie záujmy. V ideálnom prípade by som však nemusel zachádzať tak ďaleko. V ideálnom prípade by som mohol urobiť predpoveď ohľadom faktickej otázky bez toho, aby sa to dezinterpretovalo ako politický postoj, alebo ako postoj k logicky nesúvisiacim faktickým otázkam.

Napriek tomu sa zdá, že k tejto téme existujú dva a iba dva postoje – proregulačný a antiregulačný. Všetky argumenty sú buď spojeneckí vojaci alebo nepriateľskí vojaci; bojujú za jednu stranu alebo za druhú. Hociktorého spojeneckého vojaka možno poslať bojovať proti hociktorému nepriateľskému vojakovi, a naopak. Každý argument, ktorý posúva jednu stranu nahor, posúva druhú nadol.

Chápem, že ohľadom regulácie stále prebiehajú boje, že táto bitka sa považuje za dôležitú, a že ľudia zaseknutí v takejto bitke môžu byť proti tomu, aby sa nejaký pro-Zelený bod nechal len tak prejsť bez vyblokovania nejakým Modrým protibodom. Ale tieto bojové reflexy sa rozvinuli priďaleko. Keď poznamenám, že obeťami autonehôd sú aj malé deti, ktoré bolo treba s krikom natlačiť do auta kvôli ceste do školy, každý, kto je proti regulácii, ma okamžite podozrieva, že sa pokúšam zahrať emocionálnu tromfovú kartu. Ale ja som nechcel, aby sa autá zakázali. Iba som chcel dať názorný príklad, ako emocionálna tromfová karta nedokáže vyhrať nad vesmírom.

Predtým som predpovedal celkom faktickú záležitosť, či v neprítomnosti regulácie ľudia budú trpieť. (Áno.) Tiež som naznačil, ako vec morálneho úsudku, že si nemyslím, že si zaslúžia trpieť, pretože byť hlúpy nie je to isté ako byť zlý. Navyše, existujú aj také javy ako malé deti a chodci.

Nemal by som byť povinný povedať nasledujúce, ale zdá sa, že musím, takže kvôli záznamu, tu je „druhá strana tohto príbehu“:

Správa potravín a liečiv (FDA) každý rok zabráni 5 000 úmrtiam, ale spôsobí ďalších prinajmenšom 20 000 až 120 000 úmrtí odďaľovaním schválenia užitočných liekov. To druhé číslo je odhadované iba podľa zdržaní zavedenia liekov, ktoré boli nakoniec schválené – nie sú tam lieky, ktoré schválené nikdy neboli, alebo lieky, ktoré sa ani nikto nepokúšal nechať schváliť. Úmrtia spôsobené FDA sú porovnateľné s ročnými úmrtiami pri autonehodách, avšak neprítomnosť účinku neschválených liekov sa do večerných správ nedostane. Hlavnou motiváciou úradníka je neschváliť nič, čo by niekedy mohlo niekomu ublížiť spôsobom, ktorý sa dostane do novín; žiaden iný výpočet nákladov a výnosov jeho kariéru reálne neovplyvňuje. Byrokracia ako celok môže mať motiváciu schváliť aspoň niektoré nové výrobky – keby FDA nikdy neschválila nový liek, kongres by ju začal podozrievať – ale každý úradník ako jednotlivec má neobmedzenú motiváciu hovoriť nie. Regulátori nemajú žiaden kariérny motív robiť akýkoľvek výpočet nákladov a výnosov – samozrejme okrem jednoduchého výpočtu prínosov pre kariéru. Výrobok, ktorého prípadné zlyhanie by bolo dosť nápadné, aby sa dostalo do novín, bude zakázaný bez ohľadu na to, koľko dobra by inak mohol priniesť; je to rozhodovanie na základe jedinej úvahy. Podobne ako keď úrad letectva (FAA) zakázal manikúrové nožnice v lietadlách, „bezpečnostné opatrenia“ sú v prvom rade okázalými ukážkami drahého úsilia, aby v prípade katastrofy bolo jasné, že úrad urobil, čo bolo v jeho silách.

Vláda = bežná ľudská omylnosť + slabá motivácia + organizačné náklady + zbrane.

Toto však nemení dôsledky neregulácie. Deti budú naďalej zomierať strašným spôsobom pri autonehodách, a naďalej si to nezaslúžia.

Chápem, že diskusie sa nevedú pred dokonale rozumným obecenstvom. Všetci vieme, čo sa stane, keď sa pokúsite obchodovať posvätnú hodnotu za obyčajnú hodnotu. Preto, keď niekto povie: „Ale ak nezakážeme autá, ľudia budú zomierať pri autonehodách!“, nepoviete: „Áno, ľudia budú zomierať strašnou smrťou v plameňoch a nezaslúžia si to. Ale stojí to za to, že nebudem musieť ráno chodiť do práce pešo.“ Namiesto toho poviete: „Ako sa opovažuješ siahať na našu slobodu šoférovať? Rozhodneme sa sami; vieme sa rozhodovať rovnako dobre ako ty.“ Takže nech sa páči, povedzte to. Ale aspoň v súkromí svojich myšlienok si povedzte: A predsa budú ďalej zomierať, a nezaslúžia si to.

Lebo vtedy, až Sebastian Thrun príde s plánom, ako zautomatizovať diaľnice, a bude tvrdiť, že to odstráni takmer všetky dopravné nehody, budete tomu venovať primeranú pozornosť.

Podobne je to aj s ďalšími hroznými dôsledkami hlúposti, pri ktorých sa možno pozastavím v neskorších článkoch. Len preto, že (veríte, že) regulácia nedokáže vyriešiť tieto problémy, neznamená to, že nemáme veľký záujem o nápady, ako ich vyriešiť iným spôsobom.

Ľudia trpia kvôli voľnému trhu rovnako ako trpia kvôli automobilom – sú zomletí obrovskými mocnými nemysliacimi strojmi s nedokonalými ľudskými vodičmi. Možno nie je múdre naprávať tieto problémy pomocou udierania tupým kladivom zákazov, želaním si, aby víla vláda zamávala svojou čarovnou paličkou zákona. Ale ľudia budú potom naďalej trpieť. Budú prichádzať o svoju prácu, o svoje dôchodky, o svoje zdravotné poistenie, budú chudobou rozmačkaní na krvavú kašu, možno zomrú, a tiež si to nezaslúžia.

Som teda Modrý alebo Zelený ohľadom regulácie? Nepovažujem sa ani za jedno. Predstavte si na chvíľu, čo keby mnohé z toho, čo Zelení hovoria o nevýhodách Modrej politiky bola pravda – keby mnohí ľudia, ponechaní na milosť voľného trhu, boli rozdrvení silami presahujúcimi ich chápanie, hoci si to nezaslúžia. A predstavte si, čo keby mnohé z toho, čo Modrí hovoria o nevýhodách Zelenej politiky bola tiež pravda – keby regulátori boli omylní ľudia so slabou motiváciou, búšiaci do jemne vyváženého mechanizmu tupým kladivom.

Zavrite oči a predstavujte si to. Odvoďte si dôsledky. Keby to bola pravda, potom... potom by sme mali veľký problém a žiadne jednoduché riešenie; presne to by sme mali. Pripadá vám taký vesmír povedomý?


Z diskusie pod pôvodným článkom:

Robin Hanson:
Predstavte si človeka, ktorý vyhlasuje, že nie je ani modrý ani zelený, iba sa snaží čo najlepšie posúdiť pravdu, a že jeho odhad sa bude meniť podľa času a situácie. Predstavte si, že jeho správanie napohľad zodpovedá tomuto popisu. Ako sa k nemu budú správať druhí? Budú ho vyhľadávať ako zdroj dobrých politických informácií? Zamestnajú ho, alebo budú sponzorovať jeho prácu? Alebo ho budú podozrievať, že v skutočnosti je na opačnej strane, a predstiera neutralitu ako rečnícky trik?

JJ10DMAN:
Amen. Modré verzus Zelené myslenie je norma. Mňa už (neprávom) obvinili z toho, že som ľavičiar aj pravičiar počas jedného dňa.

Tvoj názor neznie ako môj, tak je to asi názor tej druhej strany.

viliam@bur.sk