Preklady stránky LessWrong.com

Originál: "Priming and Contamination"

Autor: Eliezer Yudkowsky

Priming a kontaminácia

Predstavte si, že požiadate pokusné osoby, aby stlačili jedno tlačidlo, ak postupnosť písmen tvorí slovo a druhé tlačidlo, ak písmená netvoria slovo. (Napr. „banack“ verzus „banán“.) Potom im ukážete postupnosť „voda“. Neskôr budú rýchlejšie identifikovať postupnosť „piť“ ako slovo. Toto je známe ako „kognitívny priming“; táto konkrétna forma by bola „sémantický priming“ alebo „pojmový priming“.

Fascinujúca vec na primingu je, že sa odohráva na takej nízkej úrovni – zvyšuje rýchlosť rozoznania písmen ako tvoriacich slovo, čo sa zrejme stane skôr než sa zamyslíte nad významom daného slova.

Priming odhaľuje aj masívnu paralelizáciu šírenia aktivácie: ak videnie „voda“ aktivuje slovo „piť“, pravdepodobne aktivuje aj „rieka“ alebo „pohár“ alebo „špliechať“... a táto aktivácia sa šíri cez významové súvislosti pojmov až naspäť k rozoznávaniu postupností písmen.

Priming je podvedomý a nezastaviteľný, artefakt ľudskej nervovej architektúry. Pokúšať sa zastaviť svoj vlastný priming je ako pokúšať sa zastaviť šírenie aktivácie svojich vlastných nervových obvodov. Skúste nahlas povedať farbu – nie význam, ale farbu – nasledujúcej postupnosti písmen: „ZELENÁ“.

Mussweiler a Strack (2000) sa pýtali pokusných osôb nasledujúcu ukotvujúcu otázku: „Je priemerná ročná teplota v Nemecku vyššia alebo nižšia ako 5 stupňov Celzia / 20 stupňov Celzia?“ Neskôr, pri úlohe identifikovania slov, pokusné osoby, ktoré dostali kotvu 5 stupňov rýchlejšie identifikovali slová ako „zima“ a „sneh“, kým pokusné osoby s vysokou kotvou rýchlejšie identifikovali „teplo“ a „slnko“. Toto ukazuje mechanizmus neprispôsobivosti pri ukotvení: priming kompatibilných myšlienok a spomienok.

Všeobecnejší záver je, že úplne neinformujúce, vedome nepravdivé, alebo úplne nesúvisiace „informácie“ môžu ovplyvniť odhady a rozhodnutia. V oblasti heuristík a skreslení je tento všeobecnejší jav známy ako kontaminácia. (Chapman a Johnson 2002.)

Každý výskum heuristík a skreslení objavil efekty ukotvenia, napríklad pokusné osoby dávajú nižšie (vyššie) odhady percenta krajín OSN nachádzajúci sa v Afrike podľa toho, či sa ich predtým pýtali, či je toto percento vyššie alebo nižšie ako 10 (65). Tento efekt sa pôvodne pripisoval tomu, že sa pokusné osoby posúvajú od kotvy ako počiatočného bodu, a zastavia sa akonáhle dosiahnu prijateľný interval; a posúvajú sa nedostatočne, pretože sa zastavia na jednom konci intervalu spoľahlivosti. (Tversky a Kahneman 1974.)

Raná hypotéza Tverskeho a Kahnemana sa stále zdá byť v niektorých prípadoch správnym vysvetlením, obzvlášť keď pokusné osoby sami vytvoria úvodný odhad (Epley a Gilovich 2001). Moderný výskum však naznačuje, že väčšina ukotvenia je v skutočnosti kvôli kontaminácii, nie prispôsobovaniu sa posúvaním.

Váš obchod s potravinami asi má otravné nápisy ako „Maximum 12 kusov na zákazníka“ alebo „5 kusov za 10 dolárov“. Sú tieto nápisy efektívne pri ovplyvňovaní zákazníkov, aby kupovali väčšie množstvá? Asi si myslíte, že vás to neovplyvňuje. Ale niekoho to musí ovplyvňovať, pretože tieto nápisy dokázateľne fungujú, čo je dôvod, prečo ich obchody stále vyvesujú. (Wansink a kol. 1998.)

Najhroznejšou stránkou kontaminácie je, že slúži ako ďalšia z tisícich tvárí sklonu potvrdzovať. Akonáhle sa nejaká myšlienka dostane do vašej hlavy, primuje informácie, ktoré sú s ňou kompatibilné – a tým si zabezpečuje svoju trvalú existenciu. Nielenže máme selekčný tlak na vyhrávania politických hádok; sklon potvrdzovať je zabudovaný priamo do nášho hardwaru, asociatívne siete primujú kompatibilné myšlienky a spomienky. Nešťastný vedľajší účinok našej existencie ako tvorov s nervovou sústavou.

Jediný letmý obrázok môže stačiť na to, aby primoval rozoznávanie súvisiacich slov. Nemyslite si, že treba viac na to, aby sa sklon potvrdzovať rozbehol. Chce to iba ten jeden rýchly záblesk a spodný riadok je už určený, pretože svoje názory meníme omnoho zriedkavejšie než si myslíme...


Z diskusie pod pôvodným článkom:

ciphergoth:

„V ktorom dome bývajú? Je to číslo 73?“ <- toto nikdy nerobte!

MrHen:

Hej. Ešte viditeľnejšie je to u detí. Keď sa opýtaš: „Čo sa stalo?“, máš väčšiu šancu dostať pravdivú odpoveď, než keď sa opýtaš: „Čo sa stalo? Udrel si ho?“

Alebo: „Koľko máš rokov?“ oproti: „Koľko máš rokov? Päť?“

Na druhej strane, ak to chceš použiť vo svoj prospech, môžeš sa pýtať: „Želáte si s tým aj hranolky?“ V súvislosti s tým, jeden môj kamarát si všimol, že najľahší spôsob, ako dostať väčšie objednávky, je začať prikyvovať, keď sa pýtaš, či chcú niečo navyše.

Ak hľadáte toto správanie na pracovných pohovoroch, bude sa vám dariť oveľa lepšie. Je prekvapujúce, ako veľmi ľudia, ktorí s vami robia pohovor, chcú, aby ste uspeli, a ako často primujú odpovede na otázky, ktoré sa pýtajú. (Alebo nie, asi podľa toho, či sa vám podarí presvedčiť ich, že ste hodnotným aktívom pre ich firmu...)

viliam@bur.sk