Cnosť presnosti

Preklad anglického článku "The Virtue of Narrowness". Autor: Eliezer Yudkowsky

Čo je pravdou o jednom jablku, nemusí byť pravdou o druhom jablku; preto možno o jednom jablku povedať viac než o všetkých jablkách na celom svete.
Dvanásť cností rozumnosti

V rámci svojej profesie ľudia rozumejú, aká dôležitá je presnosť. Automechanik pozná rozdiel medzi karburátorom a radiátorom, a nemyslí na ne obe ako na „súčiastky do auta“. Lovec-zberač pozná rozdiel medzi levom a panterom. Upratovač neumýva podlahu čistidlom na okná, aj keď tie fľaše vyzerajú podobne v očiach toho, kto neovláda toto umenie.

Mimo svojej profesie ľudia často robia chybu, že sa snažia rozšíriť zmysel slova ako sa len dá, aby pokryli čo najväčšie možné územie. Nie je snáď slávnostnejšie, múdrejšie, pôsobivejšie rozprávať o všetkých jablkách na celom svete? O koľko vznešenejšie musí byť vysvetliť ľudské myslenie vo všeobecnosti, a nerozptyľovať sa menšími otázkami, napríklad ako ľudia vymýšľajú techniky na riešenie Rubikovej kocky. Veru, zriedkavo sa zdá potrebné všímať si konkrétne otázky; nie je azda samotná všeobecná teória dostatočne hodnotným úspechom?

Je zvykom zvedavých ľudí zdvihnúť jeden kamienok z milióna kamienkov na pobreží, a vidieť na ňom niečo nové, niečo zaujímavé, niečo odlišné. Nazvete tieto kamienky „diamanty“ a pýtate sa, čo by na nich mohlo byť špeciálne – ako spoločné vnútorné kvality môžu mať, okrem lesku, ktorý ste si všimli ako prvý. A potom príde niekto iný a povie: „Prečo nenazvať diamantom aj tento kamienok? A čo tento, a čo tento?“ Sú nadšení a myslia to dobre. Pretože sa zdá nedemokratické a exkluzionistické a elitistické a neholistické nazývať jeden kamienok „diamant“ a ostatné nie. Zdá sa to úzkoprsé, ak sa neurazíte. Nie otvorené, nie všeobjímajúce, nie spoločenské.

Môžete považovať za poetické, dať jednému slovu mnoho významov, a šíriť tým odtiene konotácií navôkol. Ale aj básnik, ak je dobrým básnikom, sa musí naučiť vidieť svet presne. Nestačí prirovnať lásku ku kvetine. Horúca žiarlivá nekonzumovaná láska nie je to isté ako láska desaťročia zosobášeného páru. Ak potrebujete kvetinu, ktorá symbolizuje žiarlivú lásku, musíte ísť do záhrady, hľadať, a všímať si drobné rozdiely – nájsť kvetinu s opojnou vôňou, jasnými farbami, a tŕňmi. Aj keď máte v úmysle dávať významom odtiene a šíriť konotácie, musíte presne sledovať, ktoré presne významy odtieňujete a konotujete.

Je nevyhnutnou súčasťou racionalistovho umenia – a dokonca aj básnikovho umenia! – úzko sa sústrediť na nezvyčajné kamienky, ktoré majú nejakú zvláštnu vlastnosť. A pozerať na detaily, ktoré majú tieto kamienky – ale iba tieto kamienky! – navzájom spoločné. Toto nie je hriech.

Je absolútne v poriadku, ak moderní evoluční biológovia vysvetľujú iba vzory živých tvorov, a nie „evolúciu“ hviezd alebo „evolúciu“ technológie. Žiaľ, niektorí nešťastníci používajú to isté slovo „evolúcia“ na označenie prirodzene vybraných vzorov replikujúceho sa života, aj na čisto náhodnú štruktúru hviezd, aj na inteligentne navrhnutú štruktúru technológie. A ako všetci vieme, keď ľudia používajú to isté slovo, musí to byť tá istá vec. Mali by ste automaticky zovšeobecniť všetko, čo si myslíte, že viete o biologickej evolúcii, aj na technológiu. Každý, kto hovorí opak, musí byť nezmyselne pedantný. Nie je predsa možné, aby vaše priepastné ignorantstvo ohľadom modernej evolučnej teórie bolo také veľké, že nepoznáte ani rozdiel medzi karburátorom a radiátorom. To je nemysliteľné. Nie, to ten druhý – viete, ten čo to naozaj študoval matematicky – je príliš hlúpy na to, aby videl súvislosti.

A čo už môže byť cnostnejšie než vidieť súvislosti? Nepochybne, najmúdrejšími spomedzi všetkých ľudí sú guruovia New Age, ktorí hovoria: „Všetko súvisí so všetkým.“ Ak to niekedy vyslovíte nahlas, mali by ste urobiť pauzu, aby sa každý stihol zotaviť z čistého šoku z tejto Hlbokej Múdrosti.

Existuje triviálne mapovanie medzi grafom a jeho komplementom. Úplný graf, s hranou medzi každými dvoma vrcholmi, obsahuje rovnaké množstvo informácie ako graf, ktorý nemá žiadne hrany. Dôležité grafy sú tie, v ktorých niektoré veci nie sú spojené s niektorými inými vecami.

Keď sa nevedomí snažia vyzerať hlboko, kreslia nekonečné slovné porovnania medzi touto témou a tamtou témou, čo je ako toto, čo je ako tamto; dokiaľ ich graf nie je úplne prepojený a zároveň úplne zbytočný. Liekom sú konkrétne vedomosti a štúdium do hĺbky. Keď rozumiete podrobnostiam vecí, vidíte, že nie sú jedna ako druhá, a začnete nadšene odoberať hrany zo svojho grafu.

Podobne, dôležité pojmy sú tie, ktoré nezahŕňajú všetko možné vo vesmíre. Dobré hypotézy dokážu vysvetliť niektoré možné výsledky, ale nie iné.

Je absolútne v poriadku, že Isaac Newton vysvetlil iba gravitáciu, iba spôsob, ako veci padajú dole – a ako planéty obiehajú okolo Slnka, a ako Mesiac spôsobuje príliv – ale nie úlohu peňazí v ľudskej spoločnosti, ani ako srdce pumpuje krv. Uškŕňať sa nad presnosťou je spomienkou na starých Grékov, ktorí si mysleli, že vyjsť von a naozaj sa na veci pozrieť je manuálna práca, a manuálna práca je pre otrokov.

Ako vyjadril Platón (v Republike, knihe VII):

„Keby niekto zaklonil hlavu a učil sa niečo pozeraním na rôzne vzory na strope, iste by ste si mysleli, že uvažuje svojím rozumom, zatiaľ čo on by iba pozeral svojimi očami... Verím, že žiadne štúdium neupriamuje dušu pozerať nahor, okrem toho, ktoré sa týka skutočnosti bytia a toho, čo nevidíme. Či už niekto pozerá nahor s otvorenými ústami, alebo pozerá nadol so zatvorenými ústami, ak sú to veci zmyslov, o ktorých sa snaží niečo naučiť, vyhlasujem, že sa nikdy nenaučí, pretože žiadna z týchto vecí nepripúšťa poznanie: Hovorím, že jeho duša sa pozerá nadol, nie nahor, aj keby ležal na chrbte na zemi či na mori!“

Mnohí dnes robia podobnú chybu a myslia si, že úzke pojmy sú nehodné a nevznešené a nefilozofické, asi ako povedzme ísť von a pozerať sa na veci – konanie hodné iba spodiny. Avšak racionalisti – a aj básnici – potrebujú úzke pojmy na vyjadrenie presných myšlienok; potrebujú pojmy, ktoré zahŕňajú iba niektoré veci, a vylučujú iné. Nie je nič zlé na sústredení myšlienok, zúžení pojmov, vylúčení možností, a zaostrení svojich tvrdení. Naozaj, nie je! Ak budú vaše slová príliš široké, skončíte s niečím, čo nie je pravda, a nie je to ani dobrá poézia.

A radšej mi ANI NESPOMÍNAJTE ľudí, ktorí si myslia, že Wikipédia je „umelá inteligencia“, vynález LSD bola „singularita“, alebo že korporácie sú „superinteligentné“!


Z diskusie pod pôvodným článkom:

drnickbone:
No neviem, či „super inteligentné“, ale moderné korporácie sa dosť podobajú na „nepriateľskú UI“ (ako je definovaná v Sekvenciách). Majú veľmi jednoduchú funkciu úžitku (hodnota účastiny) a snažia sa ju maximalizovať na úkor všetkých súperiacich ľudských hodnôt. Sú aj veľmi mocné a potenciálne nesmrteľné.

Jediná otvorená otázka je, aké inteligentné naozaj sú. Naivná odpoveď je, že každá korporácia je aspoň taká inteligentná ako jej najinteligentnejší zamestnanec; ale kto naozaj pracoval v modernej korporácii, vie, ako ďaleko od pravdy to je. Taká hlúpa ako jej najhlúpejší menežer, to je asi v pravde bližšie. Takže máme istú nádej.

Určite nie som prvý na LW, kto vidí túto podobnosť...

Elizabeth:
Problém s rozprávaním, ako je všetko spojené, je ten, že síce áno, ale dobré systémy vznikajú zdola nahor, nie zhora nadol. […] Ako v biológii, Linnaeus si svoj klasifikačný systém nevycucal z prsta; najprv študoval mnohé jednotlivé zvieratá a ich vlastnosti, a až následne si všímal podobnosti a rozdiely, ktoré mohol klasifikovať. Presnosť je to, kde musíme začať, pretože nám dáva stavebné prvky na širšie myšlienky.

viliam@bur.sk