Pozitívne skreslenie: Pozeraj do tmy

Preklad anglického článku "Positive Bias: Look Into the Dark". Autor: Eliezer Yudkowsky

Učím v triede a píšem na tabuľu tri čísla: 2 – 4 – 6. „Myslím si pravidlo,“ hovorím, „ktoré sa týka trojíc čísel. Postupnosť 2 – 4 – 6, zhodou okolností, toto pravidlo spĺňa. Každý z vás má na lavici kôpku papierikov. Napíšte na papierik postupnosť troch čísel, a ja ju označím „Áno“, ak spĺňa toto pravidlo, alebo „Nie“, ak nespĺňa toto pravidlo. Potom môžete napísať ďalšiu trojicu čísel a opýtať sa, či tieto spĺňajú toto pravidlo, a tak ďalej. Keď ste si istí, že poznáte to pravidlo, napíšte pravidlo na papierik. Môžete skúšať toľko trojíc, koľko len chcete.“

Tu je záznam otázok jedného študenta:

  • 4, 6, 2 – Nie
  • 4, 6, 8 – Áno
  • 10, 12, 14 – Áno

V tomto bode dotyčný študent napísal svoj odhad pravidla. Čo si vy myslíte, že je toto pravidlo? Chceli by ste vyskúšať ešte ďalšiu trojicu, a ak áno, ktorá by to bola? Pred ďalším čítaním sa na chvíľu zamyslite.

Uvedená úloha sa zakladá na klasickom experimente Petra Wasona, úloha 2 – 4 – 6. Hoci pokusné osoby v tejto úlohe zvyčajne vyjadrovali vysokú dôveru vo svoj odhad, iba 21% študentov úspešne uhádlo experimentátorove skutočné pravidlo, a neskoršie replikácie naďalej ukazujú mieru úspešnosti okolo 20%.

Táto štúdia sa volá „O neúspešnom eliminovaní hypotéz v pojmovej úlohe“ (Quarterly Journal of Experimental Psychology, 12: 129-140, 1960). Pokusné osoby, ktoré skúšali vyriešiť úlohu 2 – 4 – 6, zvyčajne skúšajú vygenerovať pozitívne príklady, namiesto negatívnych príkladov – používali hypotetické pravidlo na vytvorenie reprezentatívneho príkladu, a sledovali, či bude označený „Áno“.

Preto, keď si niekto vytvorí hypotézu „číslo sa zvyšuje o dve“, otestuje trojicu 8 – 10 – 12, dozvie sa, že vyhovuje, a sebaisto oznámi toto pravidlo. Keď si niekto vytvorí hypotézu X – 2X – 3X, otestuje trojicu 3 – 6 – 9, dozvie sa, že vyhovuje, a potom ohlási toto pravidlo.

V každom prípade je skutočné pravidlo to isté: tri čísla musia byť v rastúcom poradí.

Ale aby ste objavili toto, museli by ste vytvárať trojice, ktoré by nemali vyhovovať, napríklad 20 – 23 – 26, a sledovať, či budú tieto označené „Nie“. Čo ľudia v tomto experimente nezvyknú robiť. V niektorých prípadoch si pokusné osoby vymyslia, „otestujú“ a oznámia pravidlá omnoho komplikovanejšie, než je skutočná odpoveď.

Tento kognitívny jav je zvyčajne zahrnutý pod „sklon potvrdzovať“. Mne sa však zdá, že jav testovania pozitívnych príkladov namiesto negatívnych, by sme mali odlíšiť od javu zachovávania pôvodných názorov. Niekedy sa ako synonymum pre „sklon potvrdzovať“ používa „pozitívny sklon“, čo sa k tejto konkrétne chybe hodí omnoho lepšie.

Kedysi sa zdalo, že teória flogistonu dokáže vysvetliť, prečo plameň v uzavrenej nádobe zhasne (vzduch je presýtený flogistonom a už nedokáže prijať ďalší), ale teória flogistonu by rovnako dobre vedela vysvetliť, prečo plameň nezhasne. Aby ste si toto všimli, musíte hľadať negatívne príklady namiesto pozitívnych, pozerať na nuly namiesto jednotiek; čo ide proti tomu, čo experiment odhalil ako ľudský inštinkt.

Pretože podľa inštinktov ľudia žijú iba v polovici sveta.

Človeka možno učiť o pozitívnom skreslení celé dni, a predsa ho v danej chvíli dokáže prehliadnuť. Pozitívne skreslenie nie je niečo, čo robíme kvôli logike, alebo hoci len kvôli emocionálnej pripútanosti. Úloha 2 – 4 – 6 je „chladná“, logická, nie emocionálne „horúca“. A predsa je táto chyba sub-verbálna, na úrovni predstavivosti, inštinktívnej reakcie. Pretože problém nespočíva vo vytvorení vedomého pravidla, ktoré hovorí: „Mysli iba na pozitívne príklady“, nemožno ho vyriešiť slovným poznaním: „Mali by sme myslieť aj na pozitívne aj na negatívne príklady.“ Ktoré príklady vám automaticky naskakujú do hlavy? Musíte sa naučiť, bez slov, nie cik, ale cak. Musíte sa naučiť cuknúť smerom k nule, namiesto od nej.

Už hodnú dobu píšem o tom, že sila hypotézy je v tom, čo nedokáže vyriešiť, nie čo dokáže – že ak viete rovnako dobre vysvetliť hocijaký výsledok, máte nulové poznanie. Takže ak chcete zbadať vysvetlenie, ktoré nepomáha, nestačí pomyslieť na to, čo by dokázalo dobre vysvetliť – musíte hľadať aj výsledky, ktoré by nedokázalo vysvetliť, a toto je skutočná sila danej teórie.

Takže toto všetko som povedal, a potom som včera spochybnil užitočnosť „emergencie“ ako pojmu. Jeden diskutér uviedol supravodivosť a feromagnetizmus ako príklad emergencie. Odpovedal som, že nesupravodivosť a neferomagnetizmus sú tiež príkladmi emergencie, a že práve v tom je háčik. Ale nebudem tohto diskutéra kritizovať! Napriek rozsiahlemu čítaniu o „sklone potvrdzovať“, sám som si nevšimol „chyták“ v úlohe 2 – 4 – 6, keď som o nej prvýkrát čítal. Je to subverbálna okamžitá reakcia, ktorú treba zmeniť výcvikom. Ja na sebe ešte stále pracujem.

Tak veľa z racionalistových schopností je pod úrovňou slov. Je to náročná práca pokúšať sa sprostredkovať toto Umenie pomocou článkov na blogu. Ľudia s vami budú súhlasiť, a potom, v nasledujúcej vete, nevedomky urobia niečo úplne opačné. Nesťažujem sa! Jedným z hlavných dôvodov, prečo sem píšem, je pozorovanie, čo moje slová nedokázali sprostredkovať.

Hľadáte práve teraz pozitívne príklady pozitívneho skreslenia, alebo si šetríte časť svojho hľadania na to, čo by ste podľa pozitívneho skreslenia vidieť nemali? Pozeráte sa smerom do svetla alebo do tmy?

viliam@bur.sk