Politika zabíja myslenie

Preklad anglického článku "Politics is the Mind-Killer". Autor: Eliezer Yudkowsky

Ľuďom sa v hlavách dejú srandovné veci, keď hovoria o politike. Sú tu celkom zrejmé evolučné dôvody, prečo sa oplatí byť hašterivý: V pravekom prostredí bola politika otázkou života a smrti. A sexu, a bohatstva, a spojencov, a povesti... Keď sa dnes dostanete do hádky, či by „sme“ mali zvýšiť minimálnu mzdu, vykonávate adaptáciu na praveké prostredie, kde byť na nesprávnej strane hádky mohlo znamenať smrť. Byť na správnej strane hádky mohlo vám umožniť zabiť svojho nenávideného soka.

Ak chcete niečo povedať o vede alebo rozumnosti, odporúčam nevyberať si príklady zo súčasnej politiky, ak sa tomu dá vyhnúť. Ak to, čo chcete povedať, neodmysliteľne súvisí s politikou, potom hovorte o Ľudovítovi XVI. počas francúzskej revolúcie. Politika je dôležitá oblasť, v ktorej by sme jednotlivo mali používať svoju rozumnosť – ale je to otrasná oblasť na učenie sa rozumnosti, alebo na diskutovanie o rozumnosti, okrem prípadu, že všetci diskutujúci už rozumní sú.

Politika je pokračovanie vojny inými prostriedkami. Argumenty sú vojaci. Akonáhle viete, na ktorej strane ste, musíte podporovať všetky argumenty tejto strany, a napádať všetky argumenty, ktoré vyzerajú v prospech nepriateľskej strany; inak je to, ako keby ste bodali vlastných vojakov do chrbta a poskytovali pomoc a podporu nepriateľom. Ľudia, ktorí by duševne vyrovnane a nestranne zvážili zo všetkých strán nejakú tému vo svojom pracovnom živote ako vedci, sa dokážu náhle premeniť na zombie skandujúce heslá, ak k danej téme existuje Modrý alebo Zelený postoj.

V oblasti umelej inteligencie, špeciálne v oblasti nemonotónneho uvažovania, existuje štandardný problém: „Všetci kvakeri sú pacifisti. Žiaden republikán nie je pacifista. Nixon je kvaker a republikán. Je Nixon pacifista?“

Aký zmysel to akože malo, vybrať takýto príklad? Vyburcovať politické emócie čitateľov a odpútať ich pozornosť od hlavnej otázky? Dosiahnuť, aby sa republikáni cítili nevítaní na kurzoch umelej inteligencie, a odradiť ich od výberu takéhoto smeru? (Nie, skôr než sa na to niekto opýta, nie som republikán. Ani demokrat.)

Prečo by si niekto vybral takýto rozptyľujúci príklad na ilustráciu nemonotónneho uvažovania? Autor pravdepodobne nedokázal odolať pokušeniu dobre si štuchnúť do tých nenávidených Zelených. Je to taký dobrý pocit uštedriť poriadny úder, všakže, to je ako keby ste skúšali odolať čokoládovému koláču.

Podobne ako s čokoládovým koláčom, nie všetko, čo príjemne chutí, je aj dobré. Určite nie je dobré pre chudákov čitateľov nášho blogu, keď musia vidieť všetky nahnevané komentáre, ktoré tento článok na blogu vyvolal. [Poznámka prekladateľa: Reč je o blogu Overcoming Bias (Prekonávanie sklonov), na ktorom bol tento článok pôvodne uverejnený.]

Nehovorím, že by Overcoming Bias mal byť apolitický, dokonca ani že by sme mali prijať ideál neutrálneho uhla pohľadu z Wikipédie. Pokúsme sa však odolávať pokušeniu týchto dobrých štuchancov, ak sa tomu môžeme vyhnúť. Ak vaša téma legitímne súvisí s pokusmi zakázať evolúciu zo školských osnov, potom nech sa páči, hovorte o tom – ale neobviňujte z toho explicitne celú Republikánsku stranu; niektorí z vašich čitateľov môžu byť republikáni, no môžu mať pocit, že problémom je pár fanatikov, nie celá strana. Podobne ako pri neutrálnom pohľade Wikipédie, nie je podstatné, či (si myslíte, že) na vine naozaj je Republikánska strana. Pre duchovný rast komunity je skrátka lepšie diskutovať o téme bez vyvolávania farebnej politiky.

viliam@bur.sk