Originálny pohľad

Preklad anglického článku "Original Seeing". Autor: Eliezer Yudkowsky

Pokračovanie k: Uložené myšlienky, Cnosť presnosti

Keď to Robert Pirsig vyjadril takto dobre, ja už len skopírujem, čo povedal. Neviem, či sa tento príbeh zakladá na skutočnosti alebo nie, ale v oboch prípadoch je pravdivý.

Mal problém so žiakmi, ktorí nemali čo povedať. Najprv si myslel, že je to lenivosť, ale neskôr sa ukázalo, že nie. Jednoducho nedokázali vymyslieť, čo povedať.

Jedna z nich, dievča s okuliarmi s hrubými sklami, chcela napísať esej dĺžky päťsto slov o Spojených Štátoch. Bol zvyknutý na sklamania, ktoré nasledujú po takýchto výrokoch, tak jej navrhol, bez podceňovania, aby to zúžila iba na Bozeman.

Keď prišiel termín práce, nemala ju a bola veľmi rozrušená. Skúšala a skúšala, ale nenapadlo jej nič, čo by mohla povedať.

To ho zarazilo. Teraz on nevedel vymyslieť, čo povedať. Nastalo ticho a potom nečakaná odpoveď: „Zúž to iba na hlavnú ulicu v Bozemane.“ Bol to záblesk osvietenia.

Usilovne prikývla a odišla. Ale hneď pred ďalšou hodinou sa vrátila so skutočnou úzkosťou, tentokrát so slzami, tá úzkosť tam asi bola už dlho. Stále jej nenapadalo nič, čo by sa dalo povedať, a nechápala prečo, ak nedokázala vymyslieť nič o celom Bozemane, by mala byť schopná vymyslieť niečo o jednej jeho ulici.

Rozčúlil sa: „Ty sa nepozeráš!“ Spomenul si na svoje vlastné vyhodenie z univerzity, pretože toho povedal príliš veľa. Ku každému faktu existuje nekonečne veľa hypotéz. Čím viac sa pozeráš, tým viac ich vidíš. Ona sa naozaj nepozerala, a ešte stále to nejako nepochopila.

Povedal jej nahnevane: „Zúž to na prednú časť jednej budovy na hlavnej ulici v Bozemane. Dom opery. Začni od ľavej hornej tehly.“

Jej oči za hrubými sklami okuliarov sa naširoko otvorili.

Na ďalšiu hodinu prišla so začudovaným pohľadom a odovzdala mu esej dĺžky päťsto slov o prednej časti Domu opery na hlavnej ulici v Bozemane, v štáte Montana. „Sedela som v stánku s hamburgermi na opačnej strane cesty,“ povedala, „a začala som písať o prvej tehle, potom o druhej tehle, a pri tretej tehle to zrazu všetko na mňa prišlo a nevedela som sa zastaviť. Mysleli si, že mi šibe, robili si zo mňa srandu, ale tu to je. Nerozumiem tomu.“

To ani on, ale počas dlhých prechádzok po uliciach mesta o tom rozmýšľal a došiel k záveru, že ju očividne blokovala podobná prekážka aká paralyzovala jeho počas jeho prvého dňa učenia. Bola zablokovaná, pretože sa pokúšala písomne zopakovať veci, ktoré už počula, tak ako sa on počas prvého dňa pokúšal zopakovať veci, ktoré sa už rozhodol povedať. Nedokázala vymyslieť nič, čo by sa dalo napísať o Bozemane, pretože si nedokázala spomenúť na nič počuté, čo by stálo za zopakovanie. Zvláštne si neuvedomovala, že by sa mohla pozrieť a vidieť čerstvo sama za seba, a potom písať, bez sledovania v prvom rade, čo už bolo povedané. Zúženie na jednu tehlu zničilo tento blok, pretože bolo príliš jasné, že musí urobiť originálny a priamy pohľad.

- Robert M. Pirsig, Zen a údržba motocykla

viliam@bur.sk