Nezamestnávate najlepšie 1%

Preklad anglického článku "You Are Not Hiring the Top 1%". Autor: Eliezer Yudkowsky

Dnešná štatistická chyba (mierne redakčne upravená) pochádza zo stránky Joel on Software:

Každý si myslí, že zamestnáva najlepšie 1%. Martin Fowler povedal: „Stále tvrdo pracujeme na tom, aby sme zamestnali iba ten najlepší zlomok softvérových vývojárov (cieľ je zhruba najlepších 0,5 až 1%).“ Toto počúvam od prakticky každej softvérovej firmy. Všetci hovoria: „Zamestnávame najlepšie 1% alebo menej.“ Je možné, aby naozaj všetci zamestnávali najlepšie 1%. Kde je potom tých zvyšných 99%? V General Motors?

Keď dostanete 200 životopisov a zamestnáte najlepšieho človeka, znamená to, že zamestnávate najlepších 0,5%? Zamyslite sa, čo sa stane s tými zvyšnými 99%, ktorých ste nezamestnali. Pôjdu si hľadať inú prácu.

Celý svet by sa mohol skladať z 1 000 000 programátorov, z ktorých najhorších 199 by sa stále uchádzalo o každú prácu a nikdy by žiadnu nedostali, ale zvyšných 999 801 by prácu dostalo vždy, akonáhle sa o ňu prihlásia. Lebo vždy keď sa otvorila pracovná pozícia, prihlásilo by sa o ňu týchto 199 stroskotancov, ako zvyčajne, plus jeden človek z tých zvyšných 999 801, a ten by tú prácu samozrejme dostal, keďže je najlepší, a aj tomto fiktívnom príklade by si každý zamestnávateľ myslel, že má najlepších 0,5%, kým v skutočnosti by mal najlepších 99,9801%.

Hodne preháňam, ale pointa je, že keď si vyberiete 1 z 200 uchádzačov, zvyšných 199 sa nevzdá a nepôjde robiť inštalatérov (kiež by šli... zohnať inštalatéra je takmer nemožné). Prihlásia sa znovu niekde inde, a prispejú tak k sebaklamu ďalšieho zamestnávateľa o tom, aký je prieberčivý.

Toto by mohlo vysvetliť niektoré ďalšie javy, o ktorých som počul, napríklad o „hromadách bahna“ neuveriteľne hrozných príbehov, ktoré dostáva poštou každý vydavateľ beletrie, ktorý prijíma nevyžiadané rukopisy. Keď je príbeh dosť dobrý na vydanie, je prijatý a odstránený zo systému. V opačnom prípade ho nešťastný autor pošle ďalšiemu vydavateľovi!

Možno väčšina začínajúcich spisovateľov nie je taká strašná (v priemere) ako si redaktori myslia? Redaktori sa neprimerane častejšie stretnú s prácou tých začínajúcich spisovateľov, ktorí sú nielen nešikovní, ale až natoľko neschopní, že si nedokážu uvedomiť svoju vlastnú neschopnosť, a sú takí pyšní, že nedokážu pochopiť narážku.

PS: Ďalšie dve oblasti, kde to môže platiť: Študenti, ktorí sa hlásia na prijímačky na váš smer / na vašu katedru. Tiež, grantové žiadosti.

PPS: Robert Scarth komentuje: „Mohlo by to tiež vysvetliť, prečo si niektoré ženy často myslia, že „všetkým mužom ide len o jedno“ – je tu niekoľko záletníkov v nepretržitom obehu a bez akýchkoľvek úmyslov usadiť sa, zatiaľ čo muži s poctivými úmyslami majú omnoho menej vzťahov a usadia sa rýchlejšie.“

viliam@bur.sk