Nárok náboženstva na nevyvrátiteľnosť

Preklad anglického článku "Religion's Claim to be Non-Disprovable". Autor: Eliezer Yudkowsky

Najstarší mne známy záznam vedeckého experimentu je, ironicky, príbeh o Eliášovi a Baalovych kňazoch.

Ľud Izraela váhal medzi Jehovom a Baalom, preto Eliáš oznámil, že vykoná experiment, ktorým sa to rozhodne – za oných čias dosť nová myšlienka! Baalovi kňazi položia na oltár svojho býka, Eliáš položí na oltár Jehovovho býka, a žiaden z nich nesmie zapáliť oheň; ktorý Boh je pravý, ten zošle oheň na svoju obetu. Baalovi kňazi slúžili Eliášovi ako kontrolná skupina – rovnaké drevené palivo, rovnaký býk, rovnakí kňazi, avšak vzývajúci nepravého boha. Potom Eliáš na svoj oltár nalial vodu – čím pokazil symetriu experimentu, ale to bolo ešte za dávnych čias – čím znázornil vedomé prijatie bremena dôkazu, ako keď sa požaduje hladina spoľahlivosti 0,05. Oheň prišiel zhora na Eliášov oltár, čo je experimentálne pozorovanie. Prizerajúci sa izraelskí ľudia kričia: „Hospodin je Boh!“ – peer review.

A potom ľudia odtiahnu 450 Baalových kňazov k rieke Kishon a podrežú im hrdlá. Je to tvrdé, ale potrebné. Falzifikovanú hypotézu musíte jasne vyradiť, a to rýchlo, skôr než si začne vytvárať výhovorky na svoju ochranu. Keby Baalovým kňazom dovolili prežiť, začali by bľabotať o tom, že náboženstvo je oddelené magistérium, ktoré nemožno ani dokázať ani vyvrátiť.

Vtedy za starých čias ľudia naozaj verili svojim náboženstvám namiesto toho, aby iba verili v ne. Biblickí archeológovia, ktorí šli hľadať Noemovu archu, si nemysleli, že márnia svoj čas; očakávali, že sa možno preslávia. Až keď sa im nepodarilo nájsť potvrdzujúce indície – a namiesto nich našli odporujúce indície – urobili religionisti to, čo William Bartley nazval útočiskom v záväzku: „Verím, pretože verím.“

Vtedy za starých čias neexistovala predstava, že náboženstvo je oddelené magistérium. Starý Zákon je záznamom kultúrneho prúdu vedomia: história, zákon, mravné prirovnania, a takisto aj modely, ako funguje vesmír. V žiadnej pasáži Starého Zákona nenájdete nikoho hovoriť o nadprirodzenom zázraku zložitosti vesmíru. Ale nájdete tam kopec vedeckých tvrdení, napríklad že vesmír bol stvorený za šesť dní (čo je metafora pre Big Bang), alebo že zajace prežúvajú svoju potravu. (Čo je metafora pre...)

Vtedy za starých čias, keby ste povedali, že miestne náboženstvo „sa nedá dokázať“, upálili by vás na hranici. Jedným zo základných kameňov viery ortodoxného judaizmu je, že sa Boh objavil na hore Sinaj a povedal hromovým hlasom: „Áno, to všetko je pravda.“ Z bayesovského pohľadu je to sakra jednoznačná indícia pre nadľudsky mocnú bytosť. (Aj keď to samotné ešte nedokazuje, že táto bytosť je Boh, alebo že táto bytosť je dobrá – mohli to byť mimozemskí puberťáci.) Prevažná väčšina náboženstiev v ľudskej histórii – okrem tých vynájdených úplne nedávno – rozpráva príbehy o udalostiach, ktoré by tvorili celkom nepochybné indície, keby sa naozaj stali. Nezávislosť náboženstva a faktických otázok je nedávny a výlučne západný prístup. Ľudia, ktorí napísali pôvodné sväté písma, tento rozdiel ani nepoznali.

Rímska ríša zdedila filozofiu od starých Grékov; zaviedla vo svojich provinciách zákon a poriadok; udržiavala úradné záznamy; a vynucovala náboženskú toleranciu. Nový Zákon, vytvorený v období Rímskej ríše, nesie v dôsledku toto stopy modernosti. Nemohli by ste si vymyslieť príbeh o tom, ako Boh úplne zničil mesto Rím (na štýl Sodomy a Gomory), pretože rímski historici by vám oponovali, a vy by ste ich nemohli jednoducho ukameňovať.

Naopak, ľudia, ktorí vymysleli príbehy Starého Zákona, si mohli vymyslieť prakticky čokoľvek sa im zapáčilo. Raní egyptológovia boli úprimne šokovaní, keď nenašli absolútne žiadnu stopu o tom, že by hebrejské kmene niekedy boli v Egypte – neočakávali síce záznam o desiatich Božích ranách, ale očakávali, že nájdu aspoň niečo. Ako sa ukázalo, nenašli nič. Zistili, že v údajnej dobe úteku Egypťania ovládali väčšinu Canaanu. To je jedna obrovská historická chyba, ale keď neboli žiadne knižnice, nikto vám nemohol oponovať.

Rímska ríša mala knižnice. Preto Nový Zákon neobsahuje tvrdenia o veľkých, okázalých, rozľahlých geopolitických zázrakoch, ako Starý Zákon robí bežne. Namiesto toho Nový Zákon hovorí o menších zázrakoch, ktoré však aj tak zapadajú do rovnakej schémy indícií. Chlapec spadne a ide mu pena z úst; príčinou je nečistý duch; od nečistého ducha môžeme logicky očakávať, že ujde pred pravým prorokom, ale neujde pred šarlatánom; Ježiš vyhnal nečistého ducha; preto je Ježiš pravý prorok a nie šarlatán. Toto je úplne normálne bayesovské uvažovanie, ak vyjdeme zo základného predpokladu, že epilepsiu spôsobujú démoni (a že koniec epileptického záchvatu dokazuje, že démon ušiel).

Nielenže si náboženstvo zvyklo robiť nárok na faktické a vedecké záležitosti, náboženstvo si zvyklo robiť nárok na všetko. Náboženstvo predpisovalo kódex zákona – v časoch pred legislatívnymi orgánmi; náboženstvo predpisovalo históriu – v časoch pred historikmi a archeológmi; náboženstvo predpisovalo sexuálnu morálku – v časoch pred ženskou rovnoprávnosťou; náboženstvo opisovalo formy vlády – v časoch pred ústavou; a náboženstvo odpovedalo aj na vedecké otázky ohľadom biologickej taxonómie alebo vzniku hviezd. Starý Zákon nerozprával o pocite zázraku pri pohľade na zložitosť vesmíru – sústredil sa na definovanie trestu smrti pre ženy, ktoré si obliekali mužské šaty, lebo to sa v danej dobe považovalo za solídny a uspokojujúci obsah náboženstva. Moderná predstava náboženstva ako púhej etiky vyplýva z toho, že každú inú oblasť už prebrali vhodnejšie inštitúcie. Etika je to, čo zostalo.

Presnejšie povedané, ľudia si myslia, že etika je to, čo zostalo. Vezmite si kultúrny záznam spred 2 500 rokov. Za ten čas ľudstvo ohromne napreduje a kúsky starovekého kultúrneho záznamu sa stávajú čoraz jasnejšie zastaranými. Etika tiež nie je imúnna voči ľudskému pokroku – napríklad dnes sa pozeráme zhora na Bibliou odporúčané praktiky, ako je vlastnenie otrokov. Prečo si ľudia myslia, že v etike je stále možné hocičo?

V podstate to vôbec nie je malý etický problém, keď niekto pozabíja tisíce nevinných prvorodených chlapcov, aby tým presvedčil nevoleného faraóna, aby prepustil otrokov, ktorých sa logicky dalo z krajiny odteleportovať. Malo by to byť jasnejšie, než porovnateľne drobná vedecká chyba tvrdenia, že lúčne koníky majú štyri nohy. Napriek tomu, ak poviete, že Zem je plochá, ľudia na vás budú pozerať ako blázna. Ale ak poviete, že Biblia je vaším zdrojom morálky, ženy vás nezačnú fackovať. Pre väčšinu ľudí je predstava rozumnosti daná tým, čo si myslia, že im prejde; myslia si, že im prejde schvaľovanie biblickej morálky; a preto vyžaduje iba zvládnuteľné množstvo sebaklamu, aby prehliadli morálne problémy Biblie. Všetci sa dohodli na tom, že si slona v obývačke nebudú všímať, a takýto stav sa dá istý čas udržať.

Možno jedného dňa ľudstvo pokročí ďalej, a kto bude odporúčať Bibliu ako zdroj morálky, bude vnímaný tak, ako keď Trent Lott schvaľoval prezidentskú kampaň Stroma Thurmonda. A potom sa povie, že „skutočnou podstatou“ náboženstva bola vždy genealógia, alebo niečo.

Predstava, že náboženstvo je oddelené magistérium, ktoré nemožno dokázať ani vyvrátiť, je veľká lož – lož, ktorá sa opakuje znova a znova, aby ju ľudia vyslovovali bez rozmýšľania; ktorá je však, po kritickom preskúmaní, jednoducho nepravdivá. Je to hrubé skreslenie toho, ako náboženstvo historicky vzniklo, ako všetky sväté písma prezentujú svoju vieru, čo je rozprávané deťom, aby uverili, a v čo väčšina veriacich ľudí na Zemi stále verí. Musíte obdivovať túto číru drzosť, na rovnakej úrovni, ako že Oceánia bola vždy vo vojne s Eastáziou. Žalobca vytasí zakrvavenú sekeru, a obžalovaný, na chvíľku zaskočený, sa rýchlo zamyslí a povie: „Ale moju nevinu nemôžete vyvrátiť púhym dôkazom – je to oddelené magistérium!“

A keď nevyjde toto, schmatnite kúsok papiera a načmárajte si vlastnú priepustku z väzenia.


Z diskusie pod pôvodným článkom:

Robin Hanson:
Veľmi dobre napísané, ako zvyčajne. Ale mnohé ďalšie moderné inštitúcie majú analogické staré inštitúcie, ktoré podľa moderných štandardov vyzerajú pomerne hlúpo. Vezmime si zákon o rozhodovaní sporov pomocou súboja, alebo dávnu scholastickú posadnutosť „pravým“ významom dávnych textov. Ak právnici a akademici môžu odmietať tieto staré praktiky a pritom stále vyznávať pravú podstatu zákona či akadémie, prečo nemôžu veriaci ľudia odmietať staré náboženské praktiky v prospech nejakej pravej podstaty, ktorá dáva zmysel z moderného pohľadu?

Eliezer Yudkowsky:
1) Preto, lebo ústami povedia: „No, ja vlastne chcem iba tú pravú podstatu,“ a potom idú zakazovať homosexuálom právo na sobáš, pretože je to slovo Božie.

2) Čo presne im zostane?

3) Keby bol nacizmus starým náboženstvom namiesto modernej vlády, nebol by vôbec výnimočný. Prečo nemôžu moderní nacisti odmietať praktiky dávnych nacistov v prospech nejakej pravej podstaty, ktorá dáva zmysel z moderného pohľadu?

Prečo nezačať hľadať túto pravú podstatu v Pánovi prsteňov, ktorý prevyšuje Bibliu eticky aj esteticky? Alebo v Harry Potterovi? Alebo v Oh my goddess?

Ale najmä,

Pretože to je strašne komplikovaný spôsob ako odmietnuť pripustiť, že si sa mýlil.

Alex M:
Dalo by sa argumentovať, že popieranie holokaustu je pokus o priblíženie nacizmu moderným etickým hodnotám. Praví, skutoční nacisti boli hrdí na svoje úspechy, a poburovala by ich predstava, že ich nasledovníci by ich označovali za lži.

Michael Vassar:
Z praktického hľadiska sa mi zdá, že potrebujeme náboženstvo, aby podporovalo aroganciu neveriacich. Zdá sa apriori nemožné, že by som mohol mať pravdu, keď moje názory idú proti spoločenskému konsenzu. Preto ma zvádza slabšia forma filozofického majoritárstva, ale potom si spomeniem na náboženstvo, a to ma vráti na správnu koľaj.

Robin Hanson:
Eliezer, predstav si, že poznáš dvoch ľudí, ktorí obaja robili trápne hlúpe veci, keď boli malí, ale jedného z nich ospravedlňuješ slovami „chlapci sú raz takí“ alebo „mladosť – pochabosť“, zatiaľ čo o tom druhom hovoríš každému ochotnému počúvať, že by si nikdy nedôveroval alebo sa nespojil s človekom, ktorý urobil takú hroznú vec. Vyzeralo by to, že si si vybral obľúbenca, pokiaľ nie je rozdiel napríklad v tom, že jeden človek oľutoval svoje mladistvé činy, zatiaľ čo ten druhý nie.

Podobne to vyzerá, že si si vybral obľúbencov, keď dovolíš právnikom a akademikom odmietať svoje staré hlúpe praktiky, zatiaľ čo trváš na tom, že dnešní veriaci sú zodpovední za staré hlúpe náboženské praktiky. Tvoja kritika je iste primeraná pre tých, ktorí nechcú odmietnuť tieto staré praktiky, ale myslím si, že by sme mali inak posudzovať tých, ktorí ich odmietajú, ako napríklad unitariáni.

Najväčší problém mám akurát pochopiť, čo vlastne takíto ľudia v skutočnosti tvrdia. Tým starým hlúpym tvrdeniam som aspoň rozumel, väčšinou.

Eliezer Yudkowsky:
Robin, niekoho, kto sa označuje za unitariána, by som veru zaradil do inej množiny ako niekoho, kto sa označuje za zoroastriána alebo kresťana. Stále je to veľká, do očí bijúca chyba, ale dokiaľ je daný človek ochotný niesť jasnú osobnú zodpovednosť za svoje vlastné morálne úsudky, je to menej závažná vec.

Môžeš sa označovať za vedca a odmietnuť spojenie s Newtonom tým, že vstaneš a povieš: „Newton sa mýlil, ja to viem lepšie, pretože pochádzam z vyspelejšej kultúry.“ Ale potom sa určite nemôžeš označovať za newtonovca. Podobne sa nemôžeš označovať za „plochozemca“ a odmietnuť spojenie s myšlienkou, že Zem je plochá, pretože hľadáš „pravú podstatu“ plochozemectva. Môžeš odmietnuť všetky sväté písma a naďalej sa označovať za duchovného, ale stále by tam musel byť ten moment odmietnutia, priznania si, že si sa mýlil.

Eliezer Yudkowsky:
Robin, keď sa nad tým zamyslím, možno robíš neprimeraný skok medzi úrovňami abstrakcie.

Veda nie je to isté ako nejaká konkrétna vedecká teória. Každá konkrétna vedecká teória podlieha Bayesovmu zákonu, zákonu indícií, a môže byť zničená odporujúcimi indíciami; každá konkrétna vedecká teória je vyvrátiteľná. To je to, čo ľudia myslia slovami: „veda je falzifikovateľná.“ Odkazujú tým na každú konkrétnu inštanciu vedy, nie na abstraktnú kategóriu zvanú Veda. Červená je farba, krv je červená, ale krv nie je farba.

Keď niekto povie: „som vedec“, myslí tým (mal by myslieť), že sa identifikuje s pravidlami indícií, nie s niektorou konkrétnou teóriou. Môžeš odmietnuť konkrétne staré vedecké teórie, a predsa zostať vedcom, dokiaľ uznávaš pravidlá indícií. Právnik môže odmietnuť rozhodovanie sporu pomocou súboja, a stále uznávať spravodlivosť, ale potom sa nemôže označiť sa stredovekého právnika.

Podobne, keď hovorím o „nároku náboženstva na nevyvrátiteľnosť“, myslím tým tvrdenia, že konkrétne náboženstvá, ako kresťanstvo, judaizmus, islam, a unitariánstvo sú nevyvrátiteľné.

Aká kategória zahŕňa aj Bhagavad Gitu, aj Dvanásť cností rozumnosti? Nie som si istý, či taká existuje. Ale určite to nie je kategória „náboženstvo“. Ateizmus nie je náboženstvo. Obidvoje sú to odpovede, povedzme, ale odpovede na iné otázky pomocou iných metód. Možno by sme tú nadmnožinu mali nazvať „odpovedizmus“. Možno by si mohol odmietnuť kresťanstvo, ale skúsiť odpovedať na tie isté otázky ako kresťanstvo pomocou celkom inej metódy, čiže „Aký starý je vesmír?“ = „Šesť tisíc rokov, lebo to znie cool“ → „13 miliárd rokov, lebo sme sa šli pozrieť pomocou teleskopov“, a naďalej sa legitímne označovať za „odpovedistu“. Ale to už by si odmietol náboženstvo ako všeobecnú metódu odpovedania; povolil by si vedu, demokraciu, osobné prijímanie zodpovednosti za morálne argumenty, aby odpovedali na rôzne otázky, na ktoré predtým odpovedalo sväté písmo.

viliam@bur.sk