Neučenie sa z histórie

Preklad anglického článku "Failing to Learn from History". Autor: Eliezer Yudkowsky

Pokračovanie k: Moja divoká a bezstarostná mladosť

Kde bolo, tam bolo, za mojej divokej a bezstarostnej mladosti, keď som nepoznal Bayesovu Cestu, dal som Tajomnú Odpoveď na tajomne vyzerajúcu otázku. Bola to postupnosť mnohých chýb, ale jedna chyba mi vyčnieva ako najkritickejšia: Moje mladšie ja si neuvedomilo, že vyriešené tajomstvo by malo pôsobiť menej mätúco. Pokúšal som sa vysvetliť Tajomný Jav – čo pre mňa znamenalo poskytnúť mu príčinu, zapasovať ho do prepojeného modelu skutočnosti. Prečo by toto malo urobiť daný jav menej Tajomným, ak je to jeho podstata? Pokúšal som sa vysvetliť Tajomný Jav, nie premeniť ho (nejakou nemožnou alchýmiou) na všedný jav, jav, ktorý by v prvom rade ani nevyzeral, že si vyžaduje nejaké nezvyčajné vysvetlenie.

Ako Tradičný Racionalista som poznal historické príbehy astrológov a astronómie, alchymistov a chémie, vitalistov a biológie. Ale tento Tajomný Jav bol iný. Bolo to niečo nové, niečo zvláštnejšie, niečo zložitejšie, niečo, čo bežná veda nedokázala vysvetliť celé stáročia...

...ako keby hviezdy a hmota a život neboli tajomstvami počas stoviek a tisícov rokov, od úsvitu ľudského myslenia až kým ich veda konečne nevyriešila...

Učíme sa o astronómii a chémii a biológii v školách, a pripadá nám, že tieto veci vždy boli skutočným územím vedy, že nikdy neboli tajomné. Keď sa veda pokúsi zaútočiť na novú Veľkú Skladačku, deti danej generácie sú skeptické, pretože nikdy nevideli, že by veda vysvetlila niečo, čo im pripadalo tajomné. Veda je dobrá iba na vysvetľovanie vedeckých tém, ako sú hviezdy a hmota a život.

Myslel som si, že lekciou histórie je, že astrológovia a alchymisti a vitalisti mali vrodenú charakterovú vadu, sklon k mysticizmu, ktorý ich viedol k tajomným vysvetleniam netajomných vecí. Avšak, keby nejaký jav naozaj bol veľmi čudný, mohlo by čudné vysvetlenie byť namieste?

Až dodatočne, keď som začal vidieť všednú štruktúru vnútri tajomstva, som si uvedomil, v koho topánkach som stál. Až vtedy som si uvedomil, ako rozumne znel svojho času vitalizmus; aká prekvapujúca a zahanbujúca bola odpoveď vesmíru: „Život je všedný, a nevyžaduje si čudné vysvetlenie.“

Čítame si históriu, ale nežijeme v nej, neprežívame ju. Kiež by som bol ja osobne predpokladal astrologické tajomstvá a potom objavil newtonovskú mechaniku, predpokladal alchymistické tajomstvá a potom objavil chémiu, predpokladal vitalistické tajomstvá a potom objavil biológiu. Napadla by mi moja Tajomná Odpoveď a povedal by som si: Tak na toto sa už opäť nachytať nedám.


Z diskusie pod pôvodným článkom:

passive fist:
Raz som skúšal dočasne „zabudnúť“ na všetko, čo viem o newtonovskej mechanike atď., aby som videl, či by som mohol odvodiť Newtonove zákony pohybu jednoducho pozorovaním vecí.

Uvedomil som si, že je to veľmi, veľmi, veľmi ťažké. Aristotelove zákony pohybu dávajú perfektný zmysel... ak nepoznáte newtonovskú mechaniku. Niečo také jednoduché ako „predmety v pohybe zostávajú v pohybe pokiaľ na ne nepôsobí nejaká vonkajšia sila“ má veľmi málo spoločné s intuitívnou realitou. Dokonca samotný pojem „sily“ je vysoko abstraktný a netriviálny, keď sa nad ním zamyslíte. To je asi zrejmé v jazyku, ktorá ľudia dodnes používa na opisovanie sily. Často počujete frázy ako „má silu tisíca sĺnk“ alebo „tento motor má viac sily ako tamten“. Ľudia si často mýlia silu s prácou alebo výkonom (a radšej ani nehovorím o tom, ako často si mýlia výkon s prácou). Skutočnosť, že Newton a ostatní dokázali tieto veci rozdeliť na dané zložky a naozaj ich kvantifikovať, ma doteraz udivuje. Energia/práca je sila krát vzdialenosť. Výkon je práca krát čas. Môžeš tlačiť oproti pevnej stene veľkou silou, ale nerobíš žiadnu prácu.

A to tieto pojmy ani neboli tajomné. Akurát o nich ľudia jednoducho nerozmýšľali, prinajmenšom nie fundamentálnym spôsobom.

viliam@bur.sk