V skutočnosti vašu účasť nechceme

Preklad anglického článku "We Don't Really Want Your Participation". Autor: Eliezer Yudkowsky

Včera na Summite Singularity niektorí rečníci navrhovali, že by sme mali „vyjsť v ústrety“ umelcom a básnikom, aby sme ich povzbudili zúčastniť sa dialógu o Singularite. Na konci jedného takéhoto sedenia teda k mikrofónu v obecenstve prišla jedna žena a povedala:

„Som umelkyňa. Chcem sa zúčastniť. Čo mám urobiť?“

A nastalo krátke mrazivé ticho.

Chcel som vyskočiť a povedať:

Nie, nie, obávam sa, že došlo k nedorozumeniu. My iba vyzývame k väčšej účasti umelcov. Za samotnú túto výzvu dostaneme veľa uznania, že sme osvietení. Keby nám naozaj záležalo na tom, čo si umelci myslia, našli by sme si nejakých umelcov a pýtali by sme sa ich, nevyzývali by sme ich k účasti. V skutočnosti nechceme umelcov počúvať. Myslíme si, že vaše názory sú hlúpe.

A keby sa ma bola neskôr opýtala, moja skutočná odpoveď by bola:

Nie si len umelkyňa, si ľudská bytosť; umenie je iba jeden spôsob, ktorým vyjadruješ svoju ľudskosť. Tvoja reakcia na Singularitu by mala vychádzať z celej tvojej osobnosti. Je úplne v poriadku mať nudne normálnu a nejedinečnú reakciu ako „bojím sa“ alebo „nemyslím si, že by sme to mali robiť“ alebo „chcem pomôcť, kam môžem poslať šek?“. Správna odpoveď nemusí byť vždy nezvyčajná. Tvoja prirodzená reakcia nemusí byť jedinečná, a preto nemusíš prísť s „názorom umelca“ na Singularitu. Ja by som ťa vyzval k účasti ako človeka, nie ako umelca. Ak k tomu tvoje umenie má čo povedať, prejaví sa prirodzene v tvojej reakcii, bez vedomého úsilia povedať niečo umelecky znejúce.

Ale nič z toho som nepovedal, samozrejme. Bolo by to netaktné.

A keď už sme pri tejto téme, mne by to prišlo dosť ponižujúce – ako keď psovi prikazujú, aby predviedol nejaký trik – keby mne niekto ukázal obraz a povedal: „Povedz niečo matematické!“


Z diskusie pod pôvodným článkom:

Eliezer Yudkowsky:
Nemám žiadne námietky, aby mi niekto ukazoval obraz, pokiaľ je pekný. Nemám výhrady ani voči obrazom na hodine matematiky, či už je to Escher, Norman Rockwell alebo Fred Gallagher. Možno by som bol dokonca pohnutý k nejakému matematickému komentáru ohľadom toho obrazu.

To, čo považujem za ponižujúce, je keď mi niekto strčí do ruky obraz a povie: „Povedz niečo matematické!“ Myslím si, že je rovnako ponižujúce žiadať umelca, aby povedal niečo umelecké o Singularite, alebo básnika, aby povedal niečo poetické o matematike. Oni sú úplne schopní vyjadriť svoje vlastné reakcie, ktoré môžu ale nemusia – to je na nich – vyjadriť svojím maľovaním alebo poéziou. Ak mi ukážete nejaký obraz a ja poviem „to je krásne“ rovnako ako 300 ľudí pred mnou, nechcem, aby sa niekto sťažoval: „Jediný dôvod, prečo som ti to ukazoval, bolo, že som chcel vedieť, či k tomu má niečo povedať aj racionalista!“

viliam@bur.sk