Nech názory platia nájomné (v očakávaní skúseností)

Preklad anglického článku "Making Beliefs Pay Rent (in Anticipated Experiences)". Autor: Eliezer Yudkowsky

Takto začína prastaré podobenstvo:

Ak v lese padne strom a nikto ho nepočuje, vydá pritom zvuk? Jeden povie: „Áno, vydá, pretože spôsobí vibrácie vo vzduchu.“ Druhý povie: „Nie, nevydá, lebo tam nie je žiadne zvukové spracovanie v mozgu.“

Predpokladajme, že po páde stromu títo dvaja pôjdu spolu do leda. Bude jeden očakávať, že uvidí strom padnutý napravo, a druhý očakávať, že uvidí strom padnutý naľavo? Predpokladajme, že pred pádom stromu títo dvaja nechali vedľa stromu zaznamenávač zvuku. Bude jeden, keď si prehrá záznam, očakávať, že začuje niečo iné ako druhý? Predpokladajme, že by napojili na elektroencefalograf každý mozog na svete; očakával by jeden, že uvidí iné čiary než druhý? Hoci sa títo dvaja hádajú, jeden hovorí „Nie“ a druhý hovorí „Áno“, nepredpokladajú v ničom odlišné skúsenosti. Títo dvaja si myslia, že majú rôzne modely sveta, ale nijako sa nelíšia v tom, čo očakávajú, že sa im stane.

Je lákavé pokúsiť sa odstrániť túto triedu omylov trvaním na tom, že jediným legitímnym zdrojom názoru je predpokladanie zmyslového vnemu. Svet však v skutočnosti obsahuje mnohé, čo priamo nevnímame. Nevidíme atómy, z ktorých sa skladá tehla, ale tie atómy tam naozaj sú. Pod nohami máte podlahu, ale tú podlahu nevnímate priamo; vidíte svetlo odrazené od podlahy, ba vlastne vidíte to, čo z tohto svetla spracovala vaša sietnica a zraková kôra. Odvodiť podlahu z videnia podlahy je krok späť do nevidených príčin vnemu. Môže to vyzerať ako veľmi krátky a priamy krok, ale aj tak je to krok.

Stojíte navrchu vysokej budovy, vedľa ručičkových hodín s hodinovou, minútovou, a tikajúcou sekundovou ručičkou. V ruke máte kolkársku guľu a pustíte ju zo strechy. Pri ktorom tiknutí hodín budete počuť úder kolkárskej gule, ktorá narazí na zem?

Aby ste odpovedali presne, musíte použiť názory ako Gravitácia Zeme je 9,8 metra za sekundu za sekundu a Táto budova je asi 120 metrov vysoká. Tieto názory nie sú neverbálne predpoklady zmyslovej skúsenosti; sú verbálne, výrokové. Asi by som veľmi nepreháňal, keby som tieto dva názory opísal ako vety zložené zo slov. Avšak tieto dva názory majú inferenčný dôsledok, ktorý je priamym zmyslovým predpokladom – ak je sekundová ručička hodín na čísle 12, keď pustíte guľu, predpokladáte, že ju budete vidieť na čísle 1, keď o päť sekúnd neskôr začujete úder. Aby sme predpokladali zmyslové skúsenosti čo najpresnejšie, musíme spracovávať názory, ktoré nie sú predpokladmi zmyslových skúseností.

Je veľkou silou druhu Homo sapiens, že dokážeme lepšie než ľubovoľný iný živočíšny druh na svete naučiť sa modelovať nevidené. Je to tiež jedna z našich veľkých slabín. Ľudia často veria na veci, ktoré sú nielen nevidené, ale aj neskutočné.

Ten istý mozog, ktorý stavia siete odvodených príčin za zmyslovými skúsenosťami, dokáže postaviť aj siete príčin, ktoré nie sú spojené so zmyslovými skúsenosťami, alebo sú zle spojené. Alchymisti verili, že flogiston spôsobuje oheň – mohli by sme si ich mysle veľmi zjednodušiť nakreslením malého uzla s názvom „flogiston“ a šípky od tohto uzla k ich zmyslovej skúsenosti praskajúceho táboráku – lenže tento názov nedáva žiadne predpovede; linka od flogistonu k skúsenosti sa vždy nastaví po danej skúsenosti, namiesto toho, aby skúsenosť vopred ohraničila. Alebo povedzme, že vás profesor postmodernej angličtiny učí, že známy autor Wulky Wilkinsen je v skutočnosti „post-utopický“. Čo to znamená, že by ste mali očakávať z jeho kníh? Nič. Tento názor, ak ho tak nazvete, nie je nijako spojený so zmyslovou skúsenosťou. Ale dobre urobíte, ak si zapamätáte tvrdenie, že „Wulky Wilkinsen“ má vlastnosť „post-utopický“, aby ste to vedeli zopakovať v pripravovanej písomke. Podobne, ak „post-utopickí“ zobrazujú „koloniálne odcudzenie“; ak sa v teste pýtajú, či Wulky Wilkinsen zobrazuje koloniálne odcudzenie, dobre urobíte, ak odpoviete áno. Tieto názory sú spojené jeden s druhým, aj keď stále nie sú spojené so žiadnou predpokladanou skúsenosťou.

Dokážeme si vybudovať celé siete názorov, ktoré sú spojené iba jeden s druhým – nazvime ich „plávajúce“ názory. Je to jedinečná ľudská chyba medzi živočíšnymi druhmi, prekrútenie schopnosti Homo sapiens budovať všeobecnejšie a pružnejšie siete názorov.

Racionalistická cnosť empirizmu spočíva k ustavičnom pýtaní sa, ktoré skúsenosti naše názory predpovedajú – alebo ešte lepšie, neumožňujú. Veríte tomu, že príčinou ohňa je flogiston? Čo potom očakávate, že sa kvôli tomu stane? Veríte, že Wulky Wilkinsen je post-utopický? Čo potom očakávate, že kvôli tomu uvidíte? Nie, nie „koloniálne odcudzenie“; akú skúsenosť očakávate, že zažijete? Veríte, že keď v lese padne strom a nikto ho nepočuje, aj tak vydá zvuk? Aká skúsenosť sa vám preto musí prihodiť?

Ešte lepšie je pýtať sa: aká skúsenosť sa vám nemôže stať? Veríte, že elan vital vysvetľuje tajomnú živosť živých organizmov? Čo potom tento názor nedovoľuje, aby sa stalo – čo by definitívne vyvrátilo tento názor? Prázdna odpoveď znamená, že váš názor neohraničuje skúsenosť; dovoľuje, aby sa vám stalo hocičo. Vznáša sa.

Keď sa hádate o napohľad faktickej otázke, vždy myslite na to, o akých rozdieloch v predpokladoch sa hádate. Ak nedokážete nájsť rozdiel v predpokladoch, pravdepodobne sa hádate o názvoch vo vašej sieti názorov – alebo ešte horšie, o plávajúcich názoroch, parazitoch na vašej sieti. Ak neviete, aké skúsenosti vyplývajú z toho, že Wulky Wilkinsen je post-utopický, môžete sa hádať donekonečna. (Takisto o tom môžete donekonečna publikovať články.)

Najdôležitejšie je, nepýtajte sa, čomu veriť – pýtajte sa, čo očakávať. Každá otázka o názore by mala vychádzať z otázky o očakávaní, a táto otázka o očakávaní by mala byť v centre pátrania. Každý pokus o názor by mal vyplynúť z konkrétneho pokusu o očakávanie, a mal by naďalej platiť nájomné vo forme budúcich očakávaní. Ak sa z názoru vykľuje neplatič, vyhoďte ho.

viliam@bur.sk