Je molekulárna nanotechnológia „vedecká“?

Preklad anglického článku "Is Molecular Nanotechnology "Scientific"?". Autor: Eliezer Yudkowsky

Najprv si prečítajte: Vedecká indícia, právna indícia, rozumná indícia

Vezmime si tvrdenie: „Je fyzicky možné vytvoriť diamantovité nanostroje, ktoré budú opravovať biologické bunky.“ Niektorí ľudia vám povedia, že molekulárna nanotechnológia je „pseudoveda“, pretože nebola experimentálne overená – nikto ešte nikdy nevidel nanotováreň, ako teda môže byť vedecké veriť v možnosť jej existencie?

Myslím si, že Drexler by odpovedal, že jeho extrapolácie diamantovitých nanostrojov sú založené na štandardnej fyzike, čiže na vedeckých zovšeobecneniach. Preto, ak poviete, že nanostroje nemôžu fungovať, musíte vymýšľať novú fyziku. Alebo ešte prísnejšie: Ak poviete, že simulácia molekulárneho zariadenia je nepresná, ak tvrdíte, že takto zostavené atómy by sa správali inak než je znázornené, potom buď viete o chybe v algoritme simulácie, alebo vymýšľate svoje vlastné zákony fyziky.

Priznávam sa, že moje sympatie sú na Drexlerovej strane. A nie iba preto, že ten istý algoritmus: „Nikdy som to nevidel, preto sa to nemôže stať,“ možno uplatiť aj na moju oblasť umelej inteligencie.

Čo poviete na snahu bratov Wrightovcov postaviť nebiologický lietajúci stroj ťažší ako vzduch? Bola toto „pseudoveda“? Nikto predtým nikdy takýto stroj nevidel. Nebolo „všetky lietajúce stroje padajú“ zovšeobecnením pravdivým pre všetky minulé pozorovania? Nebolo by vedecké rozšíriť toto zovšeobecnenie na predpovedanie budúcich pokusov?

„Lietajúce stroje padajú“ je kvalitatívne, nepresné, slovné, povrchné zovšeobecnenie. Ak máte kvantitatívnu teóriu aerodynamiky, ktorá dokáže presne spočítať, ako predchádzajúce lietajúce stroje spadli, tak tá istá teória aerodynamiky by predpovedala, že Wright Flyer poletí (a ako vysoko, akou rýchlosťou). Hlboké kvantitatívne zovšeobecnenia majú jednoznačne prednosť pred slovnými povrchnými zovšeobecneniami. Iba hlboké zákony majú absolútnu všeobecnosť a stabilitu fyziky. Možno neexistujú žiadne nové kvarky pod Slnkom, ale na vyšších úrovniach organizácie sa nové veci dejú každú chvíľu.

„Nikto ešte nikdy nevidel nebiologický nanostroj,“ je slovné povrchné zovšeobecnenie, ktoré sotva môže prebiť presné fyzikálne modely použité na simulovanie molekulárneho zariadenia.

A predsa... stále by som nepovedal, že „je možné zostaviť nanotováreň“ je vedecký názor. Tento názor sa nestane vedeckým, dokiaľ niekto naozaj nepostaví nanotováreň. Len preto, že niečo je najlepšou extrapoláciou súčasných zovšeobecnení, to ešte nemusí byť pravda. Neurobili sme výpočet syntézy a správania celej nanotovárne, atóm za atómom; argument pre nanotovárne je založený na kvalitatívnom, abstraktnom uvažovaní. Takéto uvažovanie, aj keď vychádza z najlepších dostupných teórií, sa občas mýli. Nie vždy, ale občas.

Argument pre „je možné zostaviť nanotováreň“ vychádza z chráneného súboru názorov vedy. Ale sám nespĺňa špeciálne silné štandardy potrebné na to, aby bol názor obradne prijatý do chráneného súboru názorov.

Napriek tomu, ak sa na základe rozmaru rozhodnete urobiť silné vyhlásenie, že nanostroje sú nemožné, správate sa nerozumne. Správate sa dokonca „nevedecky“. Nepodložené rozmarné vyhlásenie, že zajtra nevyjde Slnko, je „nevedecké“, pretože bezdôvodne protirečíte najlepšej extrapolácii súčasného vedeckého poznania.

V debate o nanotechnológii opäť vidíme ťažkú pochabosť myslenia, že všetko, čo nie je veda, je pseudoveda – akoby Príroda mala zakázané obsahovať pravdivé tvrdenia okrem tých, ktoré už sú overené povrchnými pozorovaniami vedeckých pokusov. Je to klam vylúčenia stredu.

Samozrejme môžete skúsiť kritizovať uskutočniteľnosť diamantovitej nanotechnológie vychádzajúc zo známych zákonov fyziky. Takto sa dá argumentovať. To by nemalo číru pochabosť tvrdenia: „Nanotechnológia je pseudoveda, pretože nikto ešte nikdy nanotechnológiu nevidel.“ Drexler používal kvalitatívne, abstraktné uvažovanie vychádzajúce zo známej vedy; možno jeho argument obsahuje skrytú chybu podľa známej vedy.

V súčasnosti je „diamantovité nanosystémy sú možné“ iba dobrý odhad. Je založený iba na kvalitatívnom, abstraktnom, približnom, potenciálne omylnom uvažovaní na základe názorov, ktoré už sú v chránenom súbore vedy. Takýto odhad nie je sám dosť spoľahlivý na to, aby ho pridali do chráneného súboru názorov. Je iba rozumný.

viliam@bur.sk