Lotérie: Plytvanie nádejou

Preklad anglického článku "Lotteries: A Waste of Hope". Autor: Eliezer Yudkowsky

Klasická kritika lotérií znie, že ľudia, ktorí si kupujú žreby, sú práve tí, ktorí si najmenej môžu dovoliť prehrať; že lotéria je bezodnou jamou na peniaze, v ktorej sa stráca majetok práve tých, ktorí ho najviac potrebujú. Niektorí zástancovia lotérie, dokonca aj niektorí diskutéri na tomto blogu, sa pokúšali obhajovať kupovanie žrebov lotérie ako rozumný nákup peknej predstavy – zaplatíte jeden dolár za jeden deň príjemného očakávania, keď si sami seba predstavujete ako milionára.

Ale zamyslite sa, čo presne z toho vyplýva. Znamenalo by to, že zapĺňate svoj vzácny mozog predstavou, ktorej reálna pravdepodobnosť je takmer nulová – taký úzky slížik pravdepodobnosti, že si ho ani len nedokážete predstaviť. Loptičky v osudí rozhodnú o vašom osude. Je to predstava bohatstva, ktoré príde bez úsilia – bez usilovnosti, učenia, šarmu, dokonca aj bez trpezlivosti.

To robí z lotérie iný druh plytvania: plytvanie emocionálnou energiou. Podporuje ľudí, aby investovali svoje sny, svoje nádeje na lepšiu budúcnosť, do nekonečne malej pravdepodobnosti. Nebyť lotérie, možno by si predstavovali, že pôjdu na technickú školu, že si založia vlastnú firmu, že dosiahnu povýšenie v práci – veci, ktoré by mohli dokázať naozaj urobiť; nádeje, ktoré by mohli spôsobiť, že budú chcieť byť silnejší. Ich snívajúci mozog by si mohol pri 20-tom vizualizovaní príjemnej predstavy všimnúť spôsob, ak to naozaj urobiť. Vari nemáme mozgy práve na toto? Ale ako môže takýto počin v hraniciach skutočnosti súperiť s umelo sladenou vyhliadkou na okamžité bohatstvo – nie po predaji novej počítačovej firmy na burze, ale hneď tento utorok?

Vážne, prečo nemôžeme skrátka povedať, že kupovať žreby lotérie je hlúpe? Ľudia z času na čas hlúpi – nemala by to byť taká prekvapujúca hypotéza.

Nie je prekvapením, že ľudský mozog nerobí 64-bitovú aritmetiku, nedokáže emocionálnu silu príjemného očakávania vynásobiť činiteľom 0,000 000 01 a nestratiť sa pritom. Nie je prekvapením, že mnohí ľudia si neuvedomujú, že matematický výpočet očakávaného úžitku by mal nahradiť ich nepresné finančné inštinkty, a namiesto toho berú tento výpočet ako púhy ďalší argument, ktorý treba postaviť proti ich príjemnému očakávaniu – ako emocionálne slabý argument, keďže je výsledkom púheho čmárania na papier, namiesto vízie rozprávkového bohatstva.

Toto mi pripadá dostačujúce na vysvetlenie obľúbenosti lotérií. Prečo toľko diskutérov cíti nutkanie brániť túto klasickú formu samozničenia?

Proces prekonávania skreslení si vyžaduje (1) všimnúť si dané skreslenie, (2) podrobne ho analyzovať, (3) rozhodnúť sa, že je zlé, (4) zistiť, ako sa mu vyhnúť, a potom (5) to naozaj urobiť. Je smutné, koľko ľudí sa dostane cez kroky 1 a 2 a potom sa zaseknú na kroku 3, ktorý by právom mal byť zo všetkých piatich ten najjednoduchší. Nemali by sme sa nasilu pokúšať hľadať na skreslenia niečo dobré – proste sa ich zbavme.

viliam@bur.sk