Klam plánovania

Preklad anglického článku "Planning Fallacy". Autor: Eliezer Yudkowsky

Medzinárodné letisko v Denveri bolo otvorené o 16 mesiacov neskôr a jeho cena prekročila pôvodný plán o 2 miliardy dolárov (videl som aj údaj 3,1 miliardy dolárov). Eurofighter Typhoon, spoločný vojenský projekt niekoľkých európskych krajín, bol dokončený o 54 mesiacov neskôr a za cenu 19 miliárd libier namiesto 7 miliárd. Dom opery v Sydney je asi najznámejšia predražená stavba všetkých čias, pôvodný odhad dokončenia bol na rok 1963 za 7 miliónov dolárov, skutočne dokončený bol v roku 1973 za 102 miliónov dolárov.

Sú to izolované prípady, ktorým venujeme pozornosť vďaka selektívnej dostupnosti? Sú to príznaky zlyhania motivácie byrokracie alebo vlády? Áno, veľmi pravdepodobne. Ale existuje aj príslušné kognitívne skreslenie opakovane potvrdené v experimentoch, kde plánovali jednotlivci.

Buehler a kol. (1995) požiadal svojich študentov o odhad, kedy si myslia, že (študenti) dokončia svoje osobné akademické projekty. Konkrétne, výskumníci sa pýtali na odhad času, kedy si študenti myslia, že je pravdepodobnosť 50%, 75% a 99%, že ich osobný projekt bude hotový. Trúfate si odhadnúť, koľko študentov stihlo skončiť do svojej odhadovanej úrovne pravdepodobnosti 50%, 75% a 99%?

  • 13% pokusných osôb dokončilo svoj projekt v čase, ktorému priradili pravdepodobnosť 50%;
  • 19% dokončilo v čase, ktorému priradili pravdepodobnosť 75%;
  • a iba 45% (menej ako polovica!) dokončilo v čase odhadovanej pravdepodobnosti 99%.

Ako píše Buehler a kol. (2002), „Výsledky pre pravdepodobnosť 99% sú osobitne šokujúce: Ešte aj pri požiadavke, aby urobili vysoko konzervatívny odhad, predpoveď, o ktorej sa cítia prakticky istí, že ju splnia, dôvera študentov vo svoje časové odhady vysoko prevyšovala ich výsledky.“

Všeobecnejšie sa tento jav nazýva „klam plánovania“. Klam plánovania je v tom, že si ľudia myslia, že vedia plánovať, haha.

Návod k problému algoritmu plánovania objavil Newby-Clark a kol. (2000), ktorý zistil, že:

  • Keď požiadame pokusné osoby o predpoveď založenú na realistickom „najpravdepodobnejšom“ vývoji udalostí; a
  • Keď požiadame pokusné osoby o vyjadrenie nádeje pri „najlepšom možnom“ vývoji udalostí...

…dostaneme rovnaké výsledky.

Keď ľudí požiadame o „realistický“ vývoj udalostí, predstavia si, že všetko pôjde presne podľa plánu, žiadne nečakané meškania ani nepredvídané katastrofy – rovnaká predstava ako „najlepší možný prípad“.

Skutočnosť, ako sa ukazuje, dáva výsledky o čosi horšie než „najhorší možný prípad“.

Na rozdiel od väčšiny kognitívnych skreslení, poznáme dobrú heuristiku na odstránenie skreslenia pri klame plánovania. Nebude fungovať pri prúseroch rozmerov medzinárodného letiska v Denveri, ale bude fungovať pri mnohých osobných plánoch a dokonca aj nejakých organizačných veciach malého rozsahu. Jednoducho použije „pohľad zvonka“ namiesto „pohľadu zvnútra“.

Ľudia majú sklon tvoriť svoje predpovede tak, že pomyslia na konkrétne jedinečné vlastnosti danej úlohy, a vytvoria si scenár, ako zamýšľajú dokončiť túto úlohu – toto zvyčajne rozumieme pod slovom plánovanie. Keď chcete niečo urobiť, potrebujete si naplánovať kde, kedy, ako; zistiť, koľko času a koľko prostriedkov potrebujete; predstaviť si kroky od začiatku po úspešný záver. Toto všetko je „pohľad zvnútra“ a neberie do úvahy nečakané zdržania a nepredvídané katastrofy. Ako sme už videli, požiadať ľudí, aby si predstavili „najhorší možný prípad“ stále nestačí na prekonanie ich optimizmu – nepredstavujú si dosť Murphyho zákona.

Vonkajší pohľad je, keď sa úmyselne vyhýbate mysleniu na konkrétne jedinečné vlastnosti daného projektu, a namiesto toho si položíte otázku, ako dlho trvalo dokončiť zhruba podobné projekty v minulosti. Je to proti intuícii, pretože pohľad zvnútra má omnoho viac detailov – je tu pokušenie myslieť si, že starostlivo na mieru ušitá predpoveď, ktorá zohľadní všetky dostupné údaje, dá lepšie výsledky.

Ale pokusy ukazujú, že čím podrobnejšia je vizualizácia pokusných osôb, tým optimistickejšie (a menej presné) sa stávajú. Buehler a kol. (2002) požiadal skupinu pokusných osôb, aby popísali veľmi konkrétne plány svojich vianočných nákupov – kde, kedy a ako. Táto skupina v priemere očakávala, že dokončí nakupovanie viac ako týždeň pred Vianocami. Druhej skupiny sa jednoducho opýtal, kedy očakávajú, že dokončia svoje vianočné nákupy, a priemerná odpoveď bola 4 dni. Obe skupiny skončili v priemere 3 dni pred Vianocami.

Podobne, Buehler a kol. (2002) opisuje medzikultúrnu štúdiu, ktorá zistila, že japonskí študenti očakávali, že dokončia svoje eseje 10 dní pred termínom. V skutočnosti ich dokončili 1 deň pred termínom. Keď sa ich pýtali, kedy dokončovali podobné úlohy v minulosti, odpovedali: „1 deň pred termínom“. Toto je sila pohľadu zvonka oproti pohľadu zvnútra.

Podobné zistenie je, že skúsení ľudia mimo organizácie, ktorí poznajú menej podrobností, ale môžu sa oprieť o relevantné spomienky, sú často menej optimistickí a omnoho presnejší než skutoční plánovači a realizátori.

Takže je tu dosť spoľahlivý spôsob, ako opraviť klam plánovania, ak robíte niečo, čo sa zhruba podobá na referenčnú množinu predchádzajúcich projektov. Proste sa opýtajte, ako dlho podobné projekty trvali v minulosti, a nezohľadňujte pritom žiadne špeciálne vlastnosti tohto projektu. Ešte lepšie, opýtajte sa skúseného človeka mimo organizácie, ako dlho trvali podobné projekty.

Dostanete odpoveď, ktorá znie ako príšerne dlho, a je jasné, že neobsahuje žiadne porozumenie pre špeciálne dôvody, prečo táto konkrétna úloha zaberie menej času. Tá odpoveď je pravdivá. Vyrovnajte sa s tým.

Buehler, R., Griffin, D. and Ross, M. 1994. Skúmanie „klamu plánovania“: Prečo ľudia podceňujú čas dokončenia svojej úlohy. Journal of Personality and Social Psychology, 67: 366-381.

Buehler, R., Griffin, D. and Ross, M. 1995. Je to o čase: Optimistické predpovede v práci a láske. Pp. 1-32 in European Review of Social Psychology, Volume 6, eds. W. Stroebe and M. Hewstone. Chichester: John Wiley & Sons.

Buehler, R., Griffin, D. and Ross, M. 2002. Vnútri klamu plánovania: Príčiny a dôsledky optimistických časových predpovedí. Pp. 250-270 in Gilovich, T., Griffin, D. and Kahneman, D. (eds.) Heuristics and Biases: The Psychology of Intuitive Judgment. Cambridge, U.K.: Cambridge University Press.

Newby-Clark, I. R., Ross, M., Buehler, R., Koehler, D. J. and Griffin, D. 2000. Ľudia sa sústredia na optimistické a ignorujú pesimistické scenáre pri predpovedaní času dokončenia úlohy. Journal of Experimental Psychology: Applied, 6: 171-182.


Z diskusie pod pôvodným článkom:

chris cottee:

To mi pripomína plánovaciu techniku „extrémneho programovania“: odhadnete prácu tak, že si ju rozdelíte na úlohy a odhadnete, koľko „ideálnych dní“ (keby všetko išlo dokonale) budú trvať. Potom sa pozriete, koľko „ideálnych dní“ práce ste zvládli urobiť za posledný mesiac (napríklad) a prenásobíte svoj odhad pomerom skutočných dní k ideálnym.

Táto metóda funguje veľmi dobre, ale ľudia sa výrazne vzpierajú priamemu pohľadu na dôsledky toho, ako dlho veci trvajú. Pripadá mi to ako pomerne dobrá šablóna na odstraňovanie skreslení vo všeobecnosti: používaj častú spätnú väzbu, aby si napravil svoje predpoklady.

Robin Hanson:

Nezabudni, že toto skreslenie je posilňované motiváciou, pretože menežeri majú radšej autorov prehnane sebavedomých plánov než presných.

viliam@bur.sk