Kahnemanova anekdota o plánovaní

Preklad anglického článku "Kahneman's Planning Anecdote". Autor: Eliezer Yudkowsky

Pokračovanie k: Klam plánovania

Z „Plaché voľby a odvážne predpovede: Kognitívny pohľad na podstupovanie rizika“ od laureáta nobelovej ceny Daniela Kahnemana a Dana Lovalla, v diskusii o „Pohľadoch zvnútra a zvonka“:

V roku 1976 sa jeden z nás (Daniel Kahneman) zúčastnil projektu návrhu učebných osnov pre štúdium úsudku a rozhodovania v podmienkach neistoty pre izraelské stredné školy. Keď už tento tím pracoval asi rok, a mal už na svojom konte pár významných úspechov, diskusia na jednom z mítingov sa zvrtla k otázke, ako dlho ešte tento projekt potrvá. Aby bola diskusia užitočnejšia, požiadal som každého, aby napísal na kúsok papiera svoj najlepší odhad počtu mesiacov potrebných na to, aby sa projekt dostal do presne definovaného štádia dokončenia: prvá verzia pripravená na predloženie ministerstvu školstva. Odhady, vrátane môjho vlastného, boli v intervale 18 až 30 mesiacov.

V tej chvíli mi napadlo obrátiť sa k jednému z našich členov, skúsenému odborníkovi na vývoj učebných osnov, a opýtal som sa ho nasledujúcu otázku:

„Určite nie sme jediný tím, ktorý sa pokúsil vyvinúť učebné osnovy na tému, kde predtým žiadne neexistovali. Prosím skúste si spomenúť na čo najviac takýchto prípadov. Predstavte si ich, keď boli v štádiu porovnateľnom s tým, v ktorom sme my teraz. Ako dlho im trvalo, od toho bodu, dokončiť svoje projekty?“

Po dlhom tichu som dostal niečo ako nasledujúcu odpoveď, so zrejmými prejavmi nepohodlia: „Najprv by som mal povedať, že nie všetky tímy, na ktoré si spomínam, že boli v podobnom štádiu, vôbec dokončili svoju úlohu. Asi 40% z nich to nakoniec vzdalo. Čo sa týka tých zvyšných, nespomínam si na žiaden, ktorý by trval menej ako sedem rokov, ani viac ako desať.“

Ako odpoveď na nasledujúcu otázku mi povedal: „Nie, nespomínam si na žiaden zásadný faktor, v ktorom by sme na tom boli lepšie než tie tímy, na ktoré som myslel. Skôr naopak, mám dojem, že z hľadiska našich prostriedkov a schopností sme mierny podpriemer.“

Pozrieť sa faktom do očí môže neudržateľne zničiť morálku. Účastníci tohto mítingu mali profesionálne skúsenosti s logikou robenia predpovedí, a žiaden z nich sa ani nepokúsil spochybniť relevantnosť predpovede, ktorú naznačovali štatistiky nášho odborníka: pol na pol šanca zlyhania, a v prípade úspechu dokončenie až za sedem až desať rokov. Žiaden z týchto výsledkov nebol prijateľným východiskom na pokračovanie projektu, ale nikto nebol ochotný vysloviť zahanbujúci záver, že by sa mal zrušiť.

Táto predpoveď bola teda mlčky ignorovaná v nasledujúcich diskusiách, rovnako ako akákoľvek snaha o dlhodobé plánovanie, a projekt pokračoval ďalej po svojej predvídateľne nepredvídateľnej trase až do svojho zakončenia zhruba o osem rokov neskôr.

viliam@bur.sk