Vedecká indícia, právna indícia, rozumná indícia

Preklad anglického článku "Scientific Evidence, Legal Evidence, Rational Evidence". Autor: Eliezer Yudkowsky

Predstavte si, že vám váš dobrý priateľ, policajný komisár, prísne dôverne povie, že hlavou zločinu vo vašom meste je Wulky Wilkinsen. Ako racionalista, máte nárok veriť tomuto tvrdeniu? Poviem to takto: ak si pôjdete niečo začať s Wulkyho dcérou v puberte, označil by som vás za somára. Keďže je obozretné správať sa akoby Wulky mal podstatne vyššiu než štandardnú pravdepodobnosť byť šéfom zločincov, výrok policajného komisára musel byť silná bayesovská indícia.

Náš právny systém nezavrie Wulkyho do väzenia na základe výroku policajného komisára. Nie je to prijateľné ako právna indícia. Možno keby sme zavreli každého človeka, ktorého policajný komisár obviní, že je šéfom zločincov, spočiatku by sme chytili veľa zločineckých šéfov, plus pár ľudí, ktorých policajný komisár naozaj nemá rád. Moc má sklon korumpovať; postupne by sme chytali menej a menej skutočných zločineckých šéfov (ktorí by si dávali väčší pozor na zaistenie anonymity) a viac a viac nevinných obetí (neobmedzená moc priťahuje korupciu tak ako med muchy).

To neznamená, že výrok policajného komisára nie je rozumná indícia. Stále má nahnutý pomer pravdepodobnosti, a boli by ste somári, keby ste si začali s Wulkyho dcérou v puberte. Ale na spoločenskej úrovni, pri dosahovaní spoločenských cieľov, úmyselne definujeme „právnu indíciu“ tak, že zahŕňa iba isté druhy indície, ako napríklad osobné pozorovania policajného komisára v noci na 4. apríla. Každá právna indícia by ideálna mala byť rozumnom indíciou, ale nie naopak. Vyžadujeme mimoriadne silné dodatočné štandardy než rozumnú indíciu vyhlásime za „právnu indíciu“.

Ako píšem túto vetu, 18. augusta 2007 o 20:33 pacifického času, mám na sebe biele ponožky. Ako racionalista, máte nárok veriť tomuto tvrdeniu? Áno. Mohol by som o tom svedčiť pred súdom? Áno. Je to vedecký výrok? Nie, pretože neexistuje žiaden pokus, ktorý môžete sami urobiť, aby ste si to overili. Veda sa skladá zo zovšeobecnení, ktoré sa týkajú mnohých konkrétnych situácií, takže môžete robiť nové pokusy, ktoré testujú toto zovšeobecnenie, a tým si sami overiť, že toto zovšeobecnenie je pravdivé, bez spoliehania sa na niekoho autoritu. Veda je verejne reprodukovateľné poznanie ľudstva.

Tak ako súdny systém, aj Veda ako spoločenský proces sa skladá z omylných ľudí. Chceme mať chránený súbor názorov, ktoré sú mimoriadne spoľahlivé. A chceme mať spoločenské pravidlá, ktoré podporujú tvorbu takéhoto poznania. Preto prijímame mimoriadne silné dodatočné štandardy než rozumné poznanie ustanovíme za „vedecké poznanie“ a pridáme ho do chráneného súboru názorov.

Má racionalista nárok veriť historickým indíciám o existencii Alexandra Veľkého? Áno. Máme hrubý obraz o starovekom Grécku, nedôveryhodný, ale lepší než maximálna entropia. Sme však závislí na autoritách ako Plutarch; nemôžeme ignorovať Plutarcha a overiť si všetko sami. Historické poznanie nie je vedecké poznanie.

Má racionalista nárok veriť, že Slnko vyjde 18. septembra 2007? Áno – nie s úplnou istotou, ale je to dobrá stávka. (Pedanti: interpretujte to, že rotácia a obežná dráha Zeme zostanú zhruba rovnaké voči Slnku.) Je toto tvrdenie, keď tento článok píšem 18. augusta 2007, vedecký názor?

Môže sa zdať zvrátené odopierať prídavné meno „vedecký“ tvrdeniam ako „Slnko vyjde 18. septembra 2007“. Keby veda nevedela robiť predpovede budúcich udalostí – udalostí, ktoré sa ešte nestali – potom by bola zbytočná; nevedela by predpovedať žiaden pokus. Predpoveď, že Slnko vyjde, jednoznačne je extrapoláciou vedeckých zovšeobecnení. Je založená na modeloch slnečnej sústavy, ktoré si sami môžete otestovať pokusom.

Predstavte si však, že zostavujete pokus na overenie predpovede číslo 27 uznávanej teórie Q, v novom kontexte. Nemusíte mať žiaden konkrétny dôvod spochybňovať pravdivosť tohto názoru; chcete ho iba vyskúšať v novom kontexte. Zdá sa nebezpečné povedať pred vykonaním pokusu, že existuje „vedecký názor“ na výsledok. Existuje „konvenčná predpoveď“ alebo „predpoveď teórie Q“. Ale ak už poznáte „vedecký názor“ na výsledok, načo sa unúvať robiť pokus?

Dúfam, že začínate vidieť, prečo stotožňujem Vedu so zovšeobecneniami, a nie s históriou konkrétnych pokusov. Historická udalosť sa stane raz; zovšeobecnenie sa týka mnohých udalostí. Históriu nemôžeme reprodukovať; vedecké zovšeobecnenia áno.

Je moja definícia „vedeckého poznania“ správna? To nie je dobre formulovaná otázka. Špeciálne štandardy, ktoré stanovujeme vede, sú pragmatické voľby. Nikde vo hviezdach ani v horách nie je napísané, že p < 0,05 musí byť štandardom pre vedecké publikácie. Mnohí dnes tvrdia, že 0,05 je príliš slabé, a že by bolo užitočné znížiť to na 0,01 alebo 0,001.

Možno budúce generácie, na základe teórie, že veda je verejné reprodukovateľné poznanie ľudstva, budú ako „vedecké“ označovať iba články v časopisoch s otvoreným prístupom. Ak si pýtate peniaze za prístup k poznanie, je to časť poznania ľudstva? Môžeme dôverovať nejakému záveru, ak ľudia musia platiť za to, aby ho mohli kritizovať? Je to naozaj veda?

Otázka „je to naozaj veda?“ je zle formulovaná. Je časopis s uzavretým prístupom za 20 000 dolárov ročne naozaj bayesovskou indíciou? Tak ako pri súkromnom ubezpečení policajného komisára, že Wulky je hlavou zločinu, myslím, že musíme odpovedať: „Áno.“ Ale mal by časopis s uzavretým prístupom byť kanonizovaný ako „veda“? Mali by sme ho prijať do špeciálneho chráneného súboru názorov? Osobne si myslím, že vede by lepšie poslúžilo rozhodnutie, že iba otvorené poznanie sa považuje za verejný reprodukovateľný súbor vedomostí ľudstva.

viliam@bur.sk