Dvanásť cností rozumnosti

Preklad anglického článku "Twelve Virtues of Rationality". Autor: Eliezer Yudkowsky

Prvou cnosťou je zvedavosť. Pálčivé nutkanie vedieť znamená viac ako slávnostná prísaha nasledovať pravdu. Cítiť pálčivé nutkanie zvedavosti vyžaduje, aby si bol nevedomý, a aby si zároveň túžil zanechať svoju nevedomosť. Ak v hĺbke srdca veríš, že už vieš, alebo ak si v hĺbke srdca neželáš vedieť, potom tvoje vypytovanie bude bez cieľa a tvoje zručnosti bez účelu. Zvedavosť sa snaží zničiť sama seba; niet takej zvedavosti, ktorá by nechcela odpoveď. Krásou krásneho tajomstva je, že má byť vyriešené, po čom prestane byť tajomstvom. Vyvaruj sa tých, ktorí hovoria o otvorenej mysli a skromne priznávajú svoju nevedomosť. Je čas priznať svoju nevedomosť, a je čas svoju nevedomosť odložiť.

Druhou cnosťou je zriekanie sa. P. C. Hodgell povedal: „To, čo môže byť zničené pravdou, nech je zničené.“ Necúvni pred skúsenosťami, ktoré môžu zničiť tvoje názory. Myšlienka, ktorú si nemôžeš pomyslieť, ťa ovláda viac než myšlienky, ktoré hovoríš nahlas. Podrob sa skúškam a prever sa v ohni. Zriekni sa emócie, ktorá spočíva na mylnom názore, a usiluj sa naplno precítiť tú emóciu, ktorá zodpovedá faktom. Ak sa k tvojej tvári blíži železo, o ktorom veríš, že je horúce, avšak ono je chladné, Cesta odporuje tvojmu strachu. Ak sa k tvojej tvári blíži železo, o ktorom veríš, že je chladné, avšak ono je horúce, Cesta odporuje tvojmu pokoju. Najprv vyhodnoť svoje názory a potom dospej k emóciám. Povedz si: „Ak je toto železo horúce, chcem veriť, že je horúce, a ak je chladné, chcem veriť, že je chladné.“ Vyvaruj sa pripútanosti k názorom, ktoré možno nechceš mať.

Treťou cnosťou je ľahkosť. Nech ťa vietor indícií unáša, akoby si bol lístkom bez vlastného smerovania. Vyvaruj sa zákopového boja proti indíciám, neochoty ustúpiť o každý meter, pocitu oklamania. Vzdaj sa pravde tak rýchlo, ako len dokážeš. Sprav to v tom okamihu, keď si uvedomíš, že vzdoruješ; v okamihu, keď vidíš, z ktorého kúta vietor indícií veje proti tebe. Buď neverný svojim stanoviskám a zraď ich silnejšiemu súperovi. Ak vnímaš indície ako obmedzenia, z ktorých sa snažíš oslobodiť, sám sa zväzuješ do reťazí vlastnej svojvôle. Nedokážeš totiž nakresliť správnu mapu mesta, ak sedíš vo svojej spálni so zatvorenými očami a impulzívne kreslíš čiary na papier. Musíš sa tým mestom prejsť a kresliť čiary zodpovedajúce tomu, čo vidíš. Ak si, vidiac mesto nejasne, myslíš, že môžeš posunúť čiaru čo len kúsok doprava, čo len kúsok doľava, podľa vlastného rozmaru, je to tá istá chyba.

Štvrtou cnosťou je vyrovnanosť. Ten, kto chce veriť, sa pýta: „Umožňujú mi tieto indície veriť?“ Ten, kto chce neveriť, sa pýta: „Nútia ma tieto indície veriť?“ Vyvaruj sa kladenia ťažkých bremien dôkazu iba na tie návrhy, ktoré sa ti nepáčia, a následnej obrany: „Je predsa dobré byť skeptický.“ Ak sa venuješ iba priaznivým indíciám, ktoré si vyberáš spomedzi zhromaždených údajov, potom čím viac údajov zhromaždíš, tým menej vieš. Ak si medzi argumentmi vyberáš, ktorých chyby budeš hľadať, alebo ako usilovne budeš tieto chyby hľadať, potom ťa každá chyba, ktorú sa naučíš odhaliť, urobí ešte hlúpejším. Ak si najprv naspodok papiera napíšeš „A preto je obloha zelená!“, nezáleží na tom, aké argumenty dodatočne napíšeš nad to; záver je už napísaný, a buď je už správny, alebo už nesprávny. Byť chytrým v argumentovaní nie je rozumnosť ale racionalizácia. Inteligencia, ak má byť na úžitok, musí byť použitá na niečo iné, ako na porazenie seba samej. Počúvaj hypotézy, ako pred teba predkladajú svoje prípady, ale pamätaj, že ty nie si hypotéza, ale sudca. Preto sa nepokúšaj argumentovať v prospech jednej alebo druhej strany, pretože keby si poznal svoj cieľ, už dávno by si tam bol.

Piatou cnosťou je hádavosť. Tí, ktorí chcú zlyhať, musia najprv zabrániť svojim priateľov, aby im prišli na pomoc. Tí, ktorí sa múdro usmejú a povedia: „Ja sa nehádam“, odišli z dosahu pomoci a oddelili sa od spoločného úsilia. V hádke sa usiluj o presnú poctivosť, v záujme druhých i seba: Tá časť teba samého, ktorá prekrúca, čo hovoríš druhým, prekrúca aj tvoje vlastné myšlienky. Never tomu, že robíš druhým láskavosť, keď prijímaš ich argumenty; láskavosť robia oni tebe. Nemysli si, že férovosť voči všetkým stranám znamená postaviť sa presne doprostred medzi ich postoje; pravda nebýva na začiatku debaty rozdelená rovnakým dielom. Nemôžeš zvíťaziť vo faktickej otázke tým, že budeš bojovať päsťami alebo urážkami. Hľadaj test, ktorý umožní skutočnosti stať sa vaším sudcom.

Šiestou cnosťou je empirizmus. Korene poznania sú v pozorovaní, a jeho ovocím je predpoveď. Ktorý strom rastie bez koreňov? Ktorý strom nás živí bez ovocia? Ak strom padne v lese a nikto ho nepočuje, vydá pritom zvuk? Jeden povie: „Áno, vydá, pretože vzduch začne vibrovať.“ Iný povie: „Nie, nevydá, lebo nie je žiadne sluchové spracovanie v mozgu.“ Hoci sa hádajú, jeden hovorí „Áno“ a druhý hovorí „Nie“, obaja očakávajú v lese rovnakú skúsenosť. Nepýtaj sa, ktoré názory vyznávať, ale ktoré skúsenosti očakávať. Vždy vedz, o akom rozdieli v skúsenosti sa hádaš. Nedovoľ hádke, aby sa zatúlala a bola o niečom inom, napríklad o niekoho racionalistických cnostiach. Jerry Cleaver povedal: „To, čo ťa dostane, nie je chyba v aplikovaní nejakej náročnej, zamotanej, zložitej techniky. Je to prehliadnutie základných vecí. Nedržanie pohľadu na lopte.“ Nenechaj sa zaslepiť slovami. Keď odrátame slová, zostane očakávanie.

Siedmou cnosťou je jednoduchosť. Antoine de Saint-Exupéry povedal: „Dokonalosť sa dosahuje nie vtedy, keď nie je čo pridať, ale keď nie je čo odobrať.“ Jednoduchosť je cnosťou v názoroch, návrhoch, plánoch, a zdôvodneniach. Keď vyznávaš zložitý názor s mnohými malými podrobnosťami, každá ďalšia podrobnosť znamená ďalšiu šancu, že názor je nesprávny. Každé upresnenie pridáva k tvojmu bremenu; ak môžeš svoje bremeno uľahčiť, musíš tak urobiť. Každé steblo má moc zlomiť ti chrbát. O strojoch sa hovorí: Najspoľahlivejšia súčiastka je tá, ktorá v stroji vďaka jeho dizajnu nie je. O plánoch: Zamotaná sieť sa roztrhne. Reťaz z tisíca ohniviek ťa dovedie k správnemu záveru iba ak je každý krok správny; ak je však jeden krok nesprávny, môže ťa doviesť kamkoľvek. V matematika ani hora dobrých skutkov nedokáže odčiniť jeden hriech. Dávaj si preto pozor na každý krok.

Ôsmou cnosťou je pokora. Byť pokorný znamená prijať konkrétne opatrenia v očakávaní vlastných chýb. Priznať svoju omylnosť a potom s ňou nič neurobiť nie je pokorné; je to chvastanie sa svojou skromnosťou. Kto je najpokornejší? Tí, ktorí sa najšikovnejšie pripravujú na najhlbšie a najkatastrofálnejšie chyby vo svojich vlastných názoroch a plánoch. Keďže na tomto svete sú mnohí, ktorých od rozumnosti delí hlboká priepasť, začínajúci študenti rozumnosti vyhrávajú hádky a nadobúdajú prehnaný pohľad na svoje vlastné schopnosti. Byť lepším je však zbytočné: Život nie je známkovaný podľa stupnice. Najlepší fyzici starovekého Grécka nedokázali vypočítať dráhu padajúceho jablka. Neexistuje žiadna záruka, že tvoje najväčšie úsilie prinesie primeraný výsledok; preto neplytvaj myšlienkami na to, či sa iným darí horšie. Ak sa budeš porovnávať s ostatnými, neuvidíš omyly, ktoré majú všetci ľudia spoločné. Byť človekom znamená robiť desaťtisíc chýb. Nikto v tomto svete nedosahuje dokonalosť.

Deviatou cnosťou je perfekcionizmus. Čím viac chýb v sebe napravíš, tým viac ich ešte uvidíš. Čím tichšia bude tvoja myseľ, tým viac hluku budeš počuť. Keď si v sebe všimneš chybu, je to znamenie, že si pripravený hľadať posun na nasledujúcu úroveň. Ak budeš túto chybu tolerovať namiesto aby si ju napravil, neposunieš sa na nasledujúcu úroveň, ani nezískaš schopnosť všimnúť si nové chyby. V každom umení, ak nehľadáš dokonalosť, zastavíš sa ešte pred prvým krokom. Ak dokonalosť nie je možná, to ťa neospravedlňuje nepokúšať sa o ňu. Postav si najvyššiu latku, akú si vieš predstaviť, a potom hľadaj ešte vyššiu. Neuspokoj sa s odpoveďou, ktorá je takmer správna; hľadaj takú, ktorá je celkom správna.

Desiatou cnosťou je presnosť. Jeden príde a povie: Daný počet je medzi 1 a 100. Iný povie: Daný počet je medzi 40 a 50. Ak je daný počet 42, obaja majú pravdu, ale predpoveď toho druhého bola užitočnejšia a vystavila sa prísnejšej skúške. Čo je pravdou o jednom jablku, nemusí byť pravdou o druhom jablku; preto možno o jednom jablku povedať viac než o všetkých jablkách na celom svete. Najužšie výroky režú najhlbšie; nôž krája ostrou hranou. Čo platí pre mapu, platí aj pre umenie kreslenia máp: Cesta je presným Umením. K pravde sa nekráča, ale tancuje. V každom jednom kroku tanca tvoja noha presne došliapne na správne miesto. Každý kus indície posúva tvoje názory presne o správne množstvo, ani viac, ani menej. Aké je správne množstvo? Aby si to spočítal, musíš študovať teóriu pravdepodobnosti. Aj keď nevieš počítať matematické rovnice, vedomosť, že existujú, ti hovorí, že krok tanca je presný a niet v ňom miesta pre tvoje rozmary.

Jedenástou cnosťou je učenosť. Študuj mnohé vedy a nasaj ich silu ako svoju vlastnú. Každá oblasť, ktorú stráviš, ťa spraví väčším. Ak pohltíš dostatok vied, medzery medzi nimi sa zmenšia a tvoje poznanie sa stane súvislým celkom. Ak budeš nenásytný, môžeš byť väčším než hory. Osobitne dôležité je konzumovať matematiku a vedy súvisiace s rozumnosťou: Evolučnú psychológiu, heuristiku a skreslenia, sociálnu psychológiu, teóriu pravdepodobnosti, teóriu rozhodovania. Nesmú to však byť jediné veci, ktoré študuješ. Umenie musí mať svoj cieľ mimo seba, inak sa zrúti do nekonečnej rekurzie.

Pred týmito jedenástimi cnosťami je cnosť, ktorá je bez mena.

Miyamoto Musashi napísal v Knihe piatich kruhov:

„Prvoradou vecou, keď uchopíš meč do rúk, je tvoj zámer ťať nepriateľa, akýmkoľvek spôsobom. Kedykoľvek odrážaš, udieraš, bodáš, sekáš, alebo sa dotýkaš nepriateľovho tnúceho meča, musíš v tom istom pohybe ťať nepriateľa. Je podstatné toto dosiahnuť. Ak myslíš iba na odrážanie, udieranie, bodanie, sekanie, alebo dotýkanie sa nepriateľa, nedokážeš ho naozaj sťať. Viac než čokoľvek iné, musíš myslieť na to, ako svoj pohyb premeníš na jeho tnutie.“

Každý krok tvojho uvažovania musí v tom istom pohybe ťať do správnej odpovede. Viac než na čokoľvek iné musíš myslieť na to, ako premeniť svoju mapu, aby odrážala územie.

Ak sa ti nepodarí dosiahnuť správnu odpoveď, márne je namietať, že si konal primerane.

Ako môžeš zlepšiť svoje chápanie rozumnosti? Nie tak, že si budeš hovoriť: „Je mojou povinnosťou byť rozumný.“ Tým by si iba uchovával svoje mylné chápanie. Možnože chápeš rozumnosť tak, že je rozumné veriť slovám Veľkého Učiteľa, a Veľký Učiteľ hovorí: „Obloha je zelená,“ a ty sa pozrieš na oblohu a vidíš modrú. Ak si pomyslíš: „Môže sa zdať, že obloha je modrá, ale rozumné je veriť slovám Veľkého Učiteľa,“ stratíš šancu na objavenie svojej chyby.

Nepýtaj sa, či je „správna Cesta“ robiť toto alebo tamto. Pýtaj sa, či je obloha modrá alebo zelená. Ak budeš priveľa hovoriť o Ceste, nedosiahneš ju.

Môžeš skúšať nazvať tento najvyšší princíp menami ako „mapa, ktorá odráža územie“ alebo „skúsenosť úspechu a zlyhania“ alebo „Bayesovská teória rozhodovania“. Ale možno si túto cnosť bez mena popísal nesprávne. Ako odhalíš svoju chybu? Nie porovnávaním tohto popisu so sebou samým, ale porovnaním ho s tým, ktoré si nepomenoval.

Ak budeš veľa rokov precvičovať techniky a podrobíš sa prísnym obmedzeniam, možno raz zazrieš stred. Potom uvidíš, ako všetky tieto techniky sú jednou technikou, a budeš sa pohybovať správne bez pocitu obmedzenia. Musashi napísal: „Keď oceníte moc prírody a spoznáte rytmus každej situácie, budete vedieť nepriateľa prirodzene udrieť a prirodzene seknúť. Toto všetko je Cesta Prázdnoty.“

Toto je teda dvanásť cností rozumnosti:

Zvedavosť, zriekanie sa, ľahkosť, vyrovnanosť, hádavosť, empirizmus, jednoduchosť, pokora, perfekcionizmus, presnosť, učenosť, a prázdnota.

viliam@bur.sk