Dostupnosť

Preklad anglického článku "Availability". Autor: Eliezer Yudkowsky

Heuristika dostupnosti je posudzovanie frekvencie alebo pravdepodobnosti udalosti podľa jednoduchosti, s akou si vieme spomenúť na príklady danej udalosti.

Známa štúdia z roku 1978 od Lichtensteina, Slovica, Fischhoffa, Laymana a Combsa, „Odhadovaná frekvencia smrteľných udalostí“, študovala chyby pri kvantifikovaní vážnosti rizík alebo odhadovaní, ktoré z dvoch nebezpečenstiev sa stáva častejšie. Pokusné osoby si mysleli, že nehody spôsobujú zhruba rovnako veľa úmrtí ako choroby; mysleli si, že vražda je častejšou príčinou smrti než samovražda. V skutočnosti choroby spôsobujú asi 16-krát viac smrtí ako nehody, a samovražda je dvakrát častejšia než vražda.

Zrejmá hypotéza, pre tieto skreslené názory je, že o vraždách sa hovorí viac ako o samovraždách – preto si človek skôr spomenie, že počul o vražde, než o samovražde. Nehody sú dramatickejšie než choroby – možno preto si ich ľudia skôr zapamätajú, alebo na ne skôr spomenú. V roku 1979 nasledujúca štúdia od Combsa a Slovica ukázala, že skreslené odhady pravdepodobnosti silno korelujú (0,85 a 0,89) so skreslenými frekvenciami správ v dvoch novinách. To nerieši, či si na vraždy ľahšie spomíname, pretože sa o nich viac písalo, alebo či o nich noviny viac píšu, pretože sú farbistejšie (a teda sa lepšie zapamätajú). Ale každopádne je tu v hre skreslenie dostupnosti.

Selektívne spravodajstvo je jedným z hlavných zdrojov skreslení dostupnosti. V pravekom prostredí ste väčšinu z toho, o čom ste vedeli, zažili osobne; alebo ste o tom počuli priamo od súkmeňovca, ktorý to videl. Medzi vami a danou udalosťou bola zvyčajne nanajvýš jedna vrstva selektívneho spravodajstva. Na dnešnom internete môžete vidieť správy, ktoré cestou k vám prešli rukami šiestich blogerov – šesť postupných filtrov. V porovnaní s našimi predkami žijeme vo väčšom svete, v ktorom sa deje omnoho viac, a omnoho menšia časť z toho dôjde k nám – omnoho silnejší efekt výberu, ktorý môže vytvoriť omnoho väčšie skreslenia dostupnosti.

V skutočnom živote je nepravdepodobné, že niekedy stretnete Billa Gatesa. Vďaka selektívnemu spravodajstvu médií však môžete byť v pokušení porovnávať svoje životné úspechy s ním – a utrpieť príslušnú hedonistickú pokutu. Objektívna frekvencia Billa Gatesa je 0, 000 000 000 15, ale počujete o ňom omnoho častejšie. Na druhej strane, 19% ľudí na tejto planéte žije z menej než jedného dolára denne, ale pochybujem, že každý piaty článok, ktorý čítate na internete, napísali oni.

Používanie dostupnosti asi vedie k vzniku skreslenia absurdity; na udalosti, ktoré sa nikdy nestali, si nikdy nespomínate, a preto odhadujete ich pravdepodobnosť ako nulovú. Ak v poslednej dobe nenastali záplavy (ale pravdepodobnosti sa stále dajú pomerne ľahko vypočítať), ľudia si odmietajú kupovať poistenie proti záplavám, aj keď je silne dotované a cena je hlboko pod skutočnou poistnou hodnotou. Kunreuther a kolektív (1993) naznačuje, že podceňovanie hrozby záplavy môže byť spôsobené „neschopnosťou jednotlivcov predstaviť si záplavy, ktoré sa nikdy nestali... Ľudia na záplavových územiach sú do veľkej miery väzňami svojej skúsenosti... Nedávno videné záplavy zrejme nastavujú hornú hranicu výšky škody, o ktorej si menežeri myslia, že by ich mala znepokojovať.“

Burton a kol. (1978) uvádza, že keď sa postavia priehrady a protizáplavové bariéry, zníži sa frekvencia záplav a tým sa zrejme vytvorí falošný pocit bezpečnosti, ktorý vedie k zníženej opatrnosti. Hoci postavenie priehrad znižuje frekvenciu záplav, škoda na jednu záplavu je potom o toľko väčšia, že priemerné ročné škody narastú.

Múdry človek by zo spomienky na malé riziká extrapoloval možnosť veľkých rizík. Namiesto toho sa zdá, že minulý zážitok malých rizík nastavuje vnímanú hornú hranicu rizika. Spoločnosť dobre chránená proti malým nebezpečenstvám nerobí žiadne akcie proti veľkým nebezpečenstvám; buduje na záplavových rovinách potom, čo sú pravidelné malé záplavy odstránené. Spoločnosť vystavená pravidelným malým nebezpečenstvám vníma tieto malé nebezpečenstvá ako hornú hranicu nebezpečenstva; chráni sa proti pravidelným malým záplavám, ale nie občasným veľkým.

Pamäť nie je vždy dobrým sprievodcom k pravdepodobnostiam minulosti, a už vôbec nie budúcnosti.

Burton, I., Kates, R. a White, G. 1978. Životné prostredie ako nebezpečenstvo. New York: Oxford University Press.

Combs, B. a Slovic, P. 1979. Príčiny smrti: Skreslené novinové spravodajstvo a skreslené úsudky. Journalism Quarterly, 56: 837-843.

Kunreuther, H., Hogarth, R. a Meszaros, J. 1993. Neistota poistenca a zlyhanie trhu. Journal of Risk and Uncertainty, 7: 71-87.

Lichtenstein, S., Slovic, P., Fischhoff, B., Layman, M. a Combs, B. 1978. Vnímaná frekvencia smrteľných udalostí. Journal of Experimental Psychology: Human Learning and Memory, 4(6), November: 551-78.

viliam@bur.sk