Moja divoká a bezstarostná mladosť

Preklad anglického článku "My Wild and Reckless Youth". Autor: Eliezer Yudkowsky

Hovorí sa, že rodičia robia všetky tie veci, ktoré hovoria svojim deťom, aby ich nerobili; pretože práve preto vedia, že je lepšie ich nerobiť.

Kedysi dávno, v nepredstaviteľne vzdialenej minulosti, som bol oddaný Tradičný Racionalista; považoval som sa za zručného podľa ich merítok, nepoznal som však Bayesovu Cestu. Keď mladý Eliezer natrafil na tajomne vyzerajúcu otázku, prikázania Tradičnej Racionality mu nezabránili vymyslieť Tajomnú Odpoveď. Je to tá zďaleka najzahanbujúcejšia chyba v mojom živote, a stále mnou mykne, keď na ňu pomyslím.

Čo bola moja tajomná odpoveď na tajomnú otázku? To nebudem popisovať, lebo by to bol dlhý a zložitý príbeh. Bol som mladý, púhy Tradičný Racionalista nepoznajúci učenie Tverskeho a Kahnemana. Poznal som Occamovu britvu, nie však klam konjunkcie. Myslel som, že mi prejde, keď budem rozmýšľať zložito, v literárnom štýle zložitých myšlienok, ktoré som čítal vo vedeckých knihách, neuvedomujúc si, že správna zložitosť je možná len vtedy, keď je každý jej krok poriadne pripevnený. Dnes, jedna z hlavných rád, ktoré dávam ašpirujúcim mladým racionalistom, je: „Nepokúšaj sa o dlhé reťaze úvah alebo zložité plány.“

Netreba povedať nič viac než toto: Aj potom, čo som vymyslel svoju „odpoveď“, mi bol daný jav stále tajomný, a mal tú istú vlastnosť úžasnej nepreniknuteľnosti, ako mal na začiatku.

Nemýľte sa, mladý Eliezer nebol hlúpy. Všetky chyby, ktorými sa mladý Eliezer previnil, dodnes robia vážení vedci vo vážených časopisoch. Aby sa pred nim ochránil, potreboval by zručnosť presnejšiu, než akej sa kedy učil ako Tradičný Racionalista.

Vskutku, mladý Eliezer usilovne a svedomito nasledoval príkazy Tradičnej Racionality počas svojho zblúdenia z cesty.

Ako Tradičný Racionalista, mladý Eliezer dbal na to, aby jeho Tajomná Odpoveď odvážne predpovedala budúcu skúsenosť. Konkrétne, očakával som, že v budúcnosti neurológovia objavia, že neuróny využívajú kvantovú gravitáciu, ako hovoril Sir Roger Penrose. To si vyžadovalo, aby si neuróny udržiavali určitú úroveň kvantovej koherencie, a to bolo niečo, čo ste mohli hľadať a buď to nájsť alebo nenájsť. Buď niečo pozorujete alebo nie, však?

Moja hypotéza však nerobila žiadne spätné predpovede. Podľa Tradičnej Vedy, spätné predpovede sa nepočítajú – načo sa s nimi teda zaťažovať? Na druhej strane, pre Bayesiánca, ak dnes hypotéza nemá lepšiu podmienenú pravdepodobnosť než „neviem“, vyvoláva to otázku, prečo dnes veríte niečomu komplikovanejšiemu než „neviem“. Nepoznal som však Bayesovu Cestu, takže som nemyslel na podmienené pravdepodobnosti ani zameriavanie hustoty pravdepodobnosti. Urobil som Falzifikovateľnú Predpoveď; vari nie toto je Zákon?

Ako Tradičný Racionalista, mladý Eliezer si dával pozor, aby neveril v mágiu, mysticizmus, uhlíkový šovinizmus, ani nič toho druhu. Hrdo som vyznával svoju Tajomnú Odpoveď: „Je to iba fyzika, rovnako ako zvyšok fyziky!“ Akoby ste z mágie mohli urobiť niečo iné než kognitívny izomorf mágie, ak ju pomenujete kvantová gravitácia. Nepoznal som však Bayesovu Cestu a nevidel som úroveň, na ktorej moja myšlienka bola izomorfná mágii. Prisahal som vernosť fyzike, ale to ma nezachránilo; čo už vie teória pravdepodobnosti o vernosti? Vyhýbal som sa všetkému, o čom mi Tradičná Racionalita povedala, že je zakázané; avšak čo zostalo, bola stále mágia.

Niet pochybnosti, že vernosť Tradičnej Racionalite mi pomohla dostať sa z jamy, ktorú som si sám vykopal. Keby som nebol Tradičným Racionalistom, mohol som byť úplne v kýbli. Ale Tradičná Racionalita stále nestačila na to, robiť veci správne. Iba ma viedla k iným chybám než boli tie, ktoré vyslovene zakazovala.

Keď rozmýšľam na tým, ako moje mladšie ja veľmi starostlivo nasledovalo pravidlá Tradičnej Racionality v procese získavania nesprávnej odpovede, vrhá to svetlo na otázku, prečo ľudia, ktorí si hovoria „racionalisti“, nevládnu svetu. Potrebujete sakra veľké množstvo rozumnosti než vás privedie k niečomu inému ako novým a zaujímavým chybám.

Tradičná Racionalita sa vyučuje skôr ako umenie než ako veda. Čítate si životopisy slávnych fyzikov opisujúcich lekcie, ktoré ich život naučil, a pokúšate sa robiť to, čo vám povedali, aby ste robili. Lenže vy ste nežili ich životy, a polovica z toho, čo sa pokúšajú opísať, je inštinkt, ku ktorému boli vycvičení.

Tradičná Racionalita je zostrojená tak, že by bolo prijateľné, aby som strávil 30 rokov nad svojou hlúpou myšlienkou, pokiaľ ju jedného dňa úspešne falzifikujem; budem dosť poctivý k sebe samému ohľadom toho, čo moja teória predpovedala; prijmem jej vyvrátenie, keď príde; a tak ďalej. To stačí na to, aby sa západka Vedy cvakla vpred, ale je to trochu drsné voči ľuďom, ktorí premárnia 30 rokov svojho života. Tradičná Racionalita je chôdza, nie tanec. Je vytvorená, aby vás jedného dňa dostala k pravde, a máte more času na privoniavanie ku kvetom pozdĺž cesty.

Tradiční Racionalisti sa môžu zhodnúť na tom, že sa nezhodnú. Tradiční Racionalisti nemajú ten ideál, že myslenie je presné umenie, v ktorom existuje iba jeden správny odhad pravdepodobnosti za daných indícií. V Tradičnej Racionalite máte povolené hádať, a potom testovať vaše odhady. Skúsenosť ma však naučila, že ak niečo neviete, a hádate, ukáže sa, že ste sa mýlili.

Bayesova Cesta je tiež nepresným umením; prinajmenšom v tej podobe, ako o nej rozprávam. Tieto články na blogu sú stále iba tápavými pokusmi vložiť do slov lekcie, ktoré by sa lepšie naučili skúsenosťou. Ale prinajmenšom je založená na matematike, plus experimentálnych indíciách z kognitívnej psychológie o tom, ako ľudia naozaj myslia. Možno to bude stačiť na dosiahnutie stratosfericky vysokej latky potrebnej na výcvik, ktorý vám umožní robiť to naozaj správne, namiesto púheho obmedzenia sa na nové zaujímavé chyby.


Z diskusie pod pôvodným článkom:

Peterdjones:
Podľa Tradičnej Vedy, spätné predpovede sa nepočítajú – načo sa s nimi teda zaťažovať?

To ti povedal kto? Einsteinova spätná predpoveď posunu perihélia Merkúra je často citovaným príkladom spred sto rokov.

viliam@bur.sk