Čo je indícia?

Preklad anglického článku "What is Evidence?". Autor: Eliezer Yudkowsky

„Veta „sneh je biely“ je pravdivá vtedy a iba vtedy, ak sneh je biely.“
- Alfred Tarski

„Povedať o tom, čo je, že to je, alebo o tom, čo nie je, že to nie je, to je pravda.“
- Aristoteles, Metafyzika IV

Ak vám tieto dva citáty nepripadajú ako dostatočná definícia „pravdy“, prečítajte si toto. Dnes budem hovoriť o „indícii“. (Tiež chcem hovoriť o viere vo fakty, nie emócie či morálku, ako je rozlíšené tu.)

Kráčate po ceste, vaše šnúrky sa rozviažu. Krátko na to, z nejakého čudného dôvodu, začnete veriť, že vaše šnúrky sú rozviazané. Svetlo opustí Slnko a dopadne na vaše šnúrky a odrazí sa; niektoré fotóny vojdú do zreničiek vašich očí a dopadnú na vašu sietnicu; energia fotónov spustí nervové impulzy; nervové ipulzy sa prenesú do oblastí mozgu spracovávajúcich obraz; a tam sa optická informácia spracuje a rekonštruuje na 3D model, ktorý sa rozozná ako rozviazaná šnúrka. Je to postupnosť udalostí, reťaz príčin a následkov, medzi svetom a vaším mozgom, pomocou ktorej veríte tomu, čomu veríte. Výsledkom tohto procesu je stav mysle, ktorý odráža stav vašich skutočných šnúrok.

Čo je indícia? Je to udalosť previazaná väzbou príčiny a následku s tým, čo chcete vedieť. Ak sú cieľom vášho prieskumu vaše šnúrky na topánkach, napríklad, potom svetlo vstupujúce do vašich zreničiek je indícia previazaná s vašimi šnúrkami na topánkach. Toto by sa nemalo mýliť s technickým pojmom „previazanosť“ používaným vo fyzike – ja tu hovorím o „previazanosti“ iba v tom zmysle, že dve veci končia v korelovaných stavoch kvôli väzbe príčiny a následku medzi nimi.

Nie každý vplyv vytvára tento druh „previazanosti“ potrebnej pre indíciu. Nepomôže vám mať prístroj, ktorý zapípa vždy, keď doňho zadáte vyhrávajúce čísla v lotérii, pokiaľ stroj takisto zapípa aj keď doňho zadáte prehrávajúce čísla v lotérii. Svetlo odrazené od vašich topánok by nebolo užitočnou indíciou o vašich šnúrkach, keby fotóny skončili v rovnakom fyzickom stave bez ohľadu na to, či sú vaše šnúrky zaviazané alebo rozviazané.

Povedané abstraktne: Aby bola udalosť indíciou o cieli nášho skúmania, musí sa stať rôzne, spôsobom prepojeným s rôznymi možnými stavmi cieľa. (Povedané technicky: Musí existovať Shannonova vzájomná informácia medzi udalosťou indície a cieľom skúmania, relatívne voči vášmu súčasnému stavu neistoty ohľadom oboch z nich.)

Previazanie dokáže byť nákazlivé, keď sa správne spracováva, čo je dôvod, prečo potrebujete oči a mozog. Ak sa fotóny odrazia od vašich šnúrok na topánkach a narazia na kameň, kameň sa príliš nezmení. Kameň nebude odrážať šnúrky žiadnym užitočným spôsobom; nebude merateľne odlišný podľa toho, či boli vaše šnúrky zaviazané alebo rozviazané. To je dôvod, prečo sa kameň nepovažuje za užitočného svedka na súde. Fotografický film zachová previazanosť prichádzajúcich fotónov so šnúrkami na topánkach , preto samotná fotografia môže byť indíciou. Ak vaše oči a mozog fungujú správne, stanete sa previazanými so svojimi vlastnými šnúrkami.

To je dôvod, prečo racionalisti kladú taký silný dôraz na paradoxne vyzerajúce tvrdenie, že názor je skutočne hodnotný iba vtedy, keby bolo principiálne možné presvedčiť vás, aby ste si mysleli niečo iné. Keby vaša sietnica skončila v rovnakom stave bez ohľadu na to, aké svetlo na ňu dopadá, boli by ste slepí. Niektoré systémy názorov hovoria, ako pomerne priehľadný trik na posilnenie seba samých, že určité názory sú skutočne hodnotné iba vtedy, ak v ne veríte bezpodmienečne – bez ohľadu na to, čo vidíte, bez ohľadu na to, čo si myslíte. Váš mozog je povinný bez ohľadu na všetko skončiť v rovnakom stave. Preto máme frázu „slepá viera“. Ak to, čomu veríte, nezávisí na tom, čo vidíte, potom vás oslepili prakticky rovnako, ako keby vám vypichli oči.

Ak vaše oči a mozog pracujú správne, vaše názory budú previazané s faktmi. Rozumné myslenie produkuje názory, ktoré samotné sú indíciami.

Ak váš jazyk hovorí pravdu, vaše rozumné názory, ktoré samotné sú indíciami, môžu pôsobiť ako indícia pre niekoho iného. Previazanosť sa dá prenášať reťazami príčiny a následku – a ak hovoríte a druhý počúva, aj to je príčina a následok. Keď poviete do mobilu „mám rozviazané šnúrky“, delíte sa o svoju previazanosť s kamarátom.

Preto sú rozumné názory nákazlivé, medzi úprimnými ľuďmi, ktorí si navzájom veria, že sú úprimní. A preto tvrdenie, že vaše názory nie sú nákazlivé – že veríte zo súkromných dôvodov, ktoré sa nedajú prenášať – je také podozrivé. Ak sú vaše názory previazané so skutočnosťou, potom by medzi úprimnými ľuďmi mali byť nákazlivé.

Ak vás model skutočnosti naznačuje, že výsledky vašich myšlienkových procesov by nemali byť pre druhých nákazlivé, potom váš model hovorí, že vaše názory samotné nie sú indíciami, čo znamená, že nie sú previazané so skutočnosťou. Mali by ste použiť reflektívnu opravu a prestať veriť.

Naozaj, pokiaľ cítite, na úrovni inštinktu, čo toto všetko znamená, potom automaticky prestanete veriť. Pretože „môj názor nie je previazaný so skutočnosťou“ znamená „môj názor je nepresný“. Akonáhle prestanete veriť, že „veta „sneh je biely“ je pravdivá“, mali by ste (automaticky!) prestať veriť, že „sneh je biely“, inak je niečo veľmi zle.

Poďte teda vysvetliť, prečo ten druh myšlienkových procesov, ktoré systematicky používate, produkuje myšlienky, ktoré odrážajú skutočnosť. Vysvetlite, prečo si myslíte, že ste rozumný. Prečo si myslíte, že použitím takých myšlienkových procesov, aké používate, myseľ skončí s názorom „sneh je biely“ vtedy a práve vtedy, keď sneh je biely. Ak neveríte, že výsledky vašich myšlienkových procesov sú previazané zo skutočnosťou, prečo veríte výsledkom vašich myšlienkových procesov? Je to predsa to isté, alebo by malo byť.

viliam@bur.sk