Bojové umenie rozumnosti

Preklad anglického článku "The Martial Art of Rationality". Autor: Eliezer Yudkowsky

Často používam metaforu, že rozumnosť je bojovým umením mysle. Aby ste sa naučili bojové umenie, na to nepotrebujete veľké, vyduté svaly – atletickejší ľudia majú väčší sklon zaujímať sa o bojové umenia, aj keď to môže môže byť skôr otázkou záľuby, než niečoho iného. Niektorí ľudia sú rýchlejší alebo silnejší než iní; bojové umenie však netrénuje rozdiely medzi ľuďmi. Bojové umenie trénuje vaše svaly – ak máte všeobecnú ľudskú zložitú konštrukciu ruky, so šľachami a svalmi na správnych miestach, potom sa môžete naučiť, ako urobiť päsť.

Ako by sa dali trénovať rozdiely? Čo to znamená nacvičiť +2 smerodajné odchýlky svalu? Rovnako nie je jasné, čo by znamenalo nacvičiť IQ 132.

Ak však máte mozog, s kôrovými a podkôrovými oblasťami na správnych miestach, môžete sa ho naučiť používať primerane. Ak sa učíte rýchlo, môžete sa to naučiť rýchlejšie – ale umenie rozumnosti nie je o tom; je to o trénovaní mozgového zariadenia, ktoré máme všetci spoločné.

Žiaľ, naše mysle reagujú na našu vôľu menej pohotovo než naše ruky. Svaly sú evolučne prastarými podriadenými nervovej kontroly, zatiaľ čo kognitívna reflektivita je pomerne nedávne vylepšenie. Nemalo by nás prekvapovať, že používať svaly je jednoduchšie než používať mozog. Nie je však múdre zanedbávať tréning mozgu len preto, že je to ťažšie. Nie vďaka väčším svalom sa ľudský druh stal na Zemi dôležitým.

Ak bývate v meste, asi nemusíte chodiť príliš ďaleko, aby ste našli dódžó bojového umenia. Prečo nemáme dódžó na učenie rozumnosti? Jedným dôvodom je asi, že je ťažšie overiť si takúto zručnosť. Aby ste získali stupeň v Tae Kwon Do, musíte prelomiť dosku určitej hrúbky. Ak sa vám to podarí, všetci diváci to uvidia a zatlieskajú. Ak sa vám to nepodarí, váš učiteľ sa môže pozrieť, ako utvárate päsť, a skontrolovať, či ju utvárate správne. Ak nie, učiteľ natiahne ruku a urobí päsť správne, takže môžete sledovať, ako sa to robí. V školách bojových umení sa svalové techniky zdokonaľovali a prepracovávali celé generácie. Techniky rozumnosti sa odovzdávajú ťažšie, ešte aj tým najochotnejším študentom. Ťažšie je aj poskytnúť okázalé verejné predstavenia rozumnosti. To môže čiastočne vysvetliť, prečo zatiaľ nemáme dódžó rozumnosti.

Iba nedávno – v posledných pár desaťročiach – ľudský druh nadobudol veľa nového poznania o ľudskej rozumnosti. Najznámejším príkladom je štúdium heuristík a skreslení v experimentálnej psychológii. Ďalej je tu bayesovská systemizácia teórie pravdepodobnosti a štatistiky; evolučná psychológia; sociálna psychológia. Experimentálne skúmanie ľudskej psychológie; teória pravdepodobnosti, ktorá nám interpretuje výsledky našich experimentov; a evolučná teória, ktorá vysvetľuje závery. Tieto oblasti nám poskytli nové zväčšovacie sklá, ktorými môžeme sledovať povrchy svojich vlastných myslí. S ich pomocou môžeme jasnejšie vidieť svaly našich mozgov, prsty našich myšlienok, ako sa hýbu. Máme spoločný slovník, ktorým môžeme opísať problémy a riešenia. Ľudstvo je možno konečne pripravené zostaviť bojové umenie mysle: vylepšiť, zdieľať, systemizovať a odovzdávať techniky osobnej rozumnosti.

Porozumenie rozumnosti, ktoré mám, som nadobudol počas zápasenia s problémami všeobecnej umelej inteligencie (čo je úsilie, ktoré aby naozaj uspelo, vyžaduje majstrovstvo rozumnosti dostatočné na zostavenie kompletného fungujúceho rozumného tvora zo špajlí a gumičiek). Problém umelej inteligencie je v mnohých veciach ohromne náročnejší než umenie osobnej rozumnosti, ale v niektorých veciach je vlastne ľahší. V bojovom umení mysle potrebujeme nadobudnúť procedurálne zručnosti potiahnutia tých správnych pák v správnom čase v už existujúcom mysliacom stroji, ktorého vnútornú konštrukciu si používateľ nemôže upravovať. Niektoré z jeho zariadení sú optimalizované na evolučné výberové tlaky, ktoré priamo odporujú našim cieľom, na ktorého ho zamýšľame použiť. Vedome sa rozhodujeme, že chceme hľadať iba pravdu; avšak naše mozgy majú zabudovanú podporu na výhovorky a lži. Môžeme sa pokúšať kompenzovať to, čo sa rozhodneme vnímať ako chyby v stroji; nemôžeme však naozaj prebudovať jeho nervové dráhy. Ani bojový majster si nemôže chrániť svoje kosti plátmi titanu – rozhodne nie dnes.

Pokúšať sa zostaviť umenie osobnej rozumnosti, s využitím vedy o rozumnosti, môže pôsobiť podivne: akoby sme sa snažili vymyslieť bojové umenie pomocou abstraktnej fyzikálnej teórie, teórie hier, a ľudskej anatómie. Ľudia však nie sú reflexívne slepí; máme prirodzený inštinkt na sebapozorovanie. Naše vnútorné oko nie je slepé; vidí však rozmazane, so systematickými skresleniami. Potrebujeme teda aplikovať vedu na naše intuície, použiť abstraktné vedomosti na napravenie našich myšlienkových pohybov a rozšírenie našich metakognitívnych zručností. Nepíšeme počítačový program, aby sme naučili marionetu vykonávať pohyby bojového umenia; sú to naše vlastné mentálne končatiny, ktorými potrebujeme pohnúť. Preto musíme spojiť teóriu s praxou. Musíme uvidieť, čo tým veda myslí, sami na sebe, vo svojom každodennom vnútornom živote.

A najdôležitejšie zo všetkého, musíme zistiť, ako túto zručnosť vysvetliť; čo nemôže byť len vecou oznamov a vyhlásení. Bojoví umelci navzájom zápasia, precvičujú štandardné zostavy, ich učitelia ich pritom stále sledujú. Študenti matematiky robia domáce úlohy a kontrolujú si odpovede. Olympijskí bežci sa stále pokúšajú prekonať svoj doterajší rekord, meraný stopkami.

Ako vysvetliť procedurálne zručnosti rozumnosti, alebo ako ich odmerať, to je asi tá najväčšia otvorená otázka, ktorá stojí medzi ľudstvom a dódžó rozumnosti – prinajmenšom je to tá časť problému, ktorá ma najviac mätie. Dovtedy prednášam. Má niekto iný nejaký nápad?

viliam@bur.sk