Preklady stránky LessWrong.com

Originál: "A Priori"

Autor: Eliezer Yudkowsky

A priori

Pozri aj: komentáre pri „Ako ma presvedčiť, že 2 + 2 = 3“ [Prekladateľ: Komentáre som neprekladal, nájdete ich pri anglickom originále.]

Tradičná Rozumnosť je formulovaná ako sociálne pravidlá, ktorých porušenie sa interpretuje ako podvádzanie: ak porušíte nejaké pravidlo a nikto iný nerobí to isté, ste prvý porušovateľ – čiže zlý, zlý človek. Pre Bayesiáncov je mozog strojom na presnosť: ak porušíte pravidlá rozumnosti, váš stroj nebude fungovať, a to platí bez ohľadu na to, či niekto iný poruší pravidlá alebo nie.

Vezmime si problém Occamovej britvy, ako k nemu pristupujú tradiční filozofi. Ak sú dve hypotézy v rovnakom súlade s pozorovaniami, prečo veriť, že tá jednoduchšia je s väčšou pravdepodobnosťou správna?

Mohli by ste argumentovať, že Occamova britva fungovala v minulosti, a preto je pravdepodobné, že bude fungovať v budúcnosti. Lenže toto samotné sa odvoláva na predpoveď podľa Occamovej britvy. „Occamova britva bude fungovať do 8. októbra 2007 a potom prestane fungovať“ je zložitejšie, ale je to v rovnakom súlade s pozorovanými indíciami.

Môžete argumentovať, že Occamova britva je rozumná distribúcia prvotných pravdepodobností. Ale čo je to „rozumná“ distribúcia? Prečo neoznačiť za „rozumnú“ veľmi komplikovanú prvotnú distribúciu, z ktorej by vyplývalo, že Occamova britva fungovala vo všetkých doteraz pozorovaných testoch, ale bude mať výnimky v budúcich?

Veru, zdá sa, že neexistuje spôsob, ako obhájiť Occamovu britvu, jedine odvolaním sa na Occamovu britvu, vďaka čomu tento argument asi nepresvedčí žiadneho sudcu, ktorý by Occamovu britvu už neakceptoval. (Čo je zvláštne na slovách napísaných kurzívou?)

Ak ste filozof, ktorého dennou prácou je písať články, kritizovať články druhých ľudí, a reagovať na cudziu kritiku vašich vlastných článkov, môžete sa pozrieť na Occamovu britvu a pokrčiť plecami. Tu je koniec obhajovania, argumentovania a presviedčania. Rozhodnete sa uzavrieť prímerie ohľadom písania článkov; ak vaši kolegovia filozofi nebudú žiadať zdôvodnenie vašich nevyargumentovateľných názorov, vy nebudete žiadať zdôvodnenie ich názorov. Ako symbol vašej dohody, vašu bielu vlajku, použijete frázu „a priori pravda“.

Avšak Bayesiáncovi v tejto dobe kognitívnej vedy a evolučnej biológie a umelej inteligencie povedanie „a priori“ nevysvetlí, prečo mozgový stroj funguje. Ak má mozog nejakú úžasnú „továreň na apriórne pravdy“, ktorá dokáže vytvoriť presné názory, môžete sa čudovať, prečo smädní lovci a zberači nemohli použiť túto „továreň na apriórne pravdy“ na nájdenie pitnej vody. Môžete sa čudovať, prečo sa vôbec vyvinuli oči, ak existujú spôsoby vytvárania presných názorov aj bez pozerania sa na veci.

James R. Newman povedal: „Skutočnosť, že jedno jablko pridané k druhému jablku nemenne dáva dve jablká, pomáha pri vyučovaní aritmetiky, ale nemá nijaký vplyv na pravdivosť výroku, že 1 + 1 = 2.“ Internetová encyklopédia filozofie definuje „a priori“ tvrdenia ako tie, ktoré možno poznať nezávisle od skúsenosti. Wikipédie cituje Huma: Vzťahy medzi ideami sa „dajú objaviť pomocou púhej myšlienkovej operácie, nezávisle na tom, čo kde vo vesmíre existuje.“ Môžete vidieť, že 1 + 1 = 2 samotným myslením, bez pozerania na jablká.

Lenže v tejto dobe neurológie by si človek mal uvedomovať, že myšlienky existujú vo vesmíre; sú totožné s fungovaním mozgov. Hmotných mozgov, skutočných vo vesmíre, zložených z kvarkov v jednej jednotnej matematickej fyzike, ktorej zákony nerobia hranicu medzi vnútrom a vonkajškom vašej lebky.

Keď pomocou myslenia sčítate 1 + 1 a dostanete 2, samotné tieto myšlienky sú stelesnené v zábleskoch nervových vzorov. V princípe by sme mohli pozorovať rovnaké hmotné udalosti, ako sa dejú v mozgu niekoho iného. Vyžadovalo by si to nejaký pokrok vo výpočtovej neurobiológii a rozhraniach medzi mozgom a počítačom, ale v princípe by sa to dalo urobiť. Mohli by ste vidieť, ako stroj niekoho iného funguje hmotne, pomocou hmotných reťazí príčiny a následku, aby vypočítal „čistým myslením“, že 1 + 1 = 2. Ako sa pozorovanie tohto vzoru v mozgu niekoho iného líši, ako spôsob poznania, od pozorovania ako váš vlastný mozog robí to isté? Keď vám „čisté myslenie“ hovorí, že 1 + 1 = 2 „nezávisle na nejakej skúsenosti či pozorovaní“, pozorujete tým vlastne svoj vlastný mozog ako indíciu.

Ak vám toto prípadá kontraintuitívne, skúste vidieť mysle/mozgy ako stroje – ako stroj, ktorý spojí nervový vzor pre 1 a nervový vzor pre 1 a dostane nervový vzor pre 2. Ak takýto stroj vôbec funguje, potom by mal dávať rovnaký výstup, keď pozoruje (pomocou očí a sietnice) podobný mozgový stroj vykonávajúci podobné spojenie a kopíruje do seba výsledný vzor. Inými slovami, pri každom druhu apriórneho poznania získaného „čistým myslením“ sa učíte presne to, čo by ste sa naučili, keby ste videli vonkajší mozgový stroj vykonávajúci tie isté čisté záblesky nervovej aktivácie. Tie stroje sú ekvivalentné, výstupy na spodnom riadku sú ekvivalentné, previazanosť názorov je rovnaká.

Nie je nič, čo viete „a priori“, čo by ste nemohli rovnako dobre vedieť pozorovaním chemických prenosov neurotransmiterov v nejakom vonkajšom mozgu. Čo si myslíte, že ste, drahý čitateľ?

To je dôvod, prečo viete predpovedať výsledok sčítania 1 jablka a 1 jablka tým, že si to najprv predstavíte v mysli, alebo naťukáte „3 × 4“ do kalkulačky, aby ste predpovedali výsledok predstavenia si 4 riadkov po 3 jablká v každom. Vy a jablko existujete v neohraničenom zjednotenom fyzikálnom procese, ktorého jedna časť môže odrážať druhú.

Sú tieto druhy nervových zábleskov, ktoré filozofi označujú ako „apriórne pravdy“, ľubovoľné? Mnohé algoritmy UI fungujú lepšie s „regularizáciou“, ktorá skresľuje priestor riešení smerom k jednoduchším riešeniam. Ale samotné regularizované algoritmy sú zložitejšie; obsahujú riadok programu navyše (alebo 1000 riadkov navyše) v porovnaní s neregularizovanými algoritmami. Ľudský mozog je skreslený smerom k jednoduchosti, a preto myslíme efektívnejšie. Ak na tomto mieste stlačíte tlačidlo Ignoruj, zostal vám zložitý mozog, ktorý existuje bezdôvodne a funguje bezdôvodne. Neskúšajte mi teda nahovoriť, že „apriórne“ presvedčenia sú ľubovoľné, pretože určite neboli vytvorené hádzaním náhodných čísel. (Mimochodom, čo znamená prídavné meno „ľubovoľný“?)

Nemôžete sa vyhovoriť z vášho označovania výroku za „apriórny“ poukázaním na to, že aj iní filozofi majú problém zdôvodniť svoje výroky. Ak sa filozofovi niečo nepodarí vysvetliť, tento fakt nedokáže dodať elektrinu chladničke, ani fungovať ako kúzelná továreň na presné názory. Žiadne prímerie, žiadna biela vlajka, dokiaľ nepochopíte, prečo ten stroj funguje.

Ak zbavíte svoju myseľ zdôvodňovania, argumentovania, potom sa zdá zrejmé, prečo Occamova britva v praxi funguje: žijeme v jednoduchom svete, vo vesmíre s nízkou entropiou, v ktorom sa vyskytujú krátke vysvetlenia. „Ale,“ kričíte, „prečo je samotný vesmír pravidelný?“ Nuž to neviem, ale vidím to ako ďalšiu záhadu, ktorá má byť vysvetlená. To nie je rovnaká otázka ako: „Ako budem argumentovať v prospech Occamovej britvy hypotetickému diskutérovi, ktorú ju ešte neakceptuje?“

Možnože nedokážete hypotetickému diskutérovi, ktorý neakceptuje Occamovu britvu, vyargumentovať vôbec nič; rovnako ako nedokážete nič vyargumentovať kameňu. Myseľ potrebuje mať určité množstvo dynamickej štruktúry, aby bola akceptovačom argumentov. Ak nejaká myseľ neimplementuje modus ponens, môže akceptovať „A“ aj „A -> B“ po celý deň a nikdy z toho neodvodiť „B“. Ako zdôvodníte modus ponens mysli, ktorá ho neakceptuje? Ako budete argumentovať kameňu, aby sa stal mysľou?

Mozgy sa vyvinuli z nemozgovej hmoty pomocou prirodzeného výberu; neboli vyargumentované do existencie hádaním sa s ideálnym študentom filozofie dokonalej prázdnoty. To neznamená, že naše úsudky sú nezmyselné. Mozgový stroj môže fungovať správne, produkovať správne názory, aj keď bol iba postavený – ľudskými rukami alebo kumulatívnymi stochastickými selekčnými tlakmi – namiesto vyargumentovania do existencie. Ale aby sa človek uspokojil s touto odpoveďou, musí vidieť rozumnosť v pojmoch strojov, nie argumentov.

viliam@bur.sk