Ak diskutovať, tak o niečom

30. 12. 2011

V predchádzajúcich článkoch som písal o technických nastaveniach, ktoré by dobrá diskusia mala mať; konkrétne možnosť diskusiu moderovať a vylúčiť z nej členov, ktorí podľa vnímania ostatných iba prekážajú. Toto samozrejme nie je zárukou dobrej diskusie. Naopak, mnohým ihneď napadne, že toto sú najlepšie podmienky na vznik cenzurovanej diskusie, v ktorej sa ľubovoľný neprijateľný názor trestá vylúčením. A majú pravdu. Problém je len v tom, že nevedia navrhnúť alternatívne riešenie.

Poviem to rovno: žiadne technické nastavenie nedokáže zabezpečiť kvalitnú diskusiu, pokiaľ sa na danej stránke stretnú samí blbci. Neexistuje tlačidlo, ktorým by sa dal vymazať iba nekvalitný alebo útočný komentár, zatiaľ čo kvalitný komentár by vymazaniu odolával. Neexistuje hlasovací systém, v ktorom by rozumní ľudia vedeli prehlasovať hlupákov, ale hlupáci by nevedeli prehlasovať rozumných (a to ani vtedy, keby bolo hlasovanie podmienené vyplnením IQ testu). Technickými prostriedkami dokážeme dosiahnuť iba jedno: aby si skupina vedela v diskusii udržať svoje hodnoty. Aby existujúci členovia mohli hodnotiť nových členov a aby noví členovia dostali rovnaké práva iba vtedy, ak najprv sami dosiahnu dobré hodnotenie. Aké konkrétne hodnoty si skupina zvolí, to už závisí od jej členov, nedá sa to určiť algoritmicky.

Niektoré skupiny si zvolia hlúpe hodnoty, iné si zvolia rozumné hodnoty. Rozumný človek potom môže opustiť tie prvé a hľadať tie druhé. Aká je alternatíva? Alternatívou sú diskusné systémy, v ktorých si žiadna skupina nevie udržať svoje hodnoty, takže rozumný človek má teoreticky právo prísť medzi hlupákov a povedať čosi rozumné (aby bol vzápätí prekričaný a vulgárne pourážaný) a hlupáci majú naopak právo masovo terorizovať diskusie rozumných ľudí. Bohužiaľ, toto „slobodné“ a „demokratické“ riešenie má zjavné nevýhody: hlupákov je viac, hlupáci majú viac voľného času, urážať je jednoduchšie ako rozmýšľať. Ak si okolo svojej virtuálnej záhradky nepostavíte plot, je iba otázkou času, kedy ju pobiehajúce stáda hlupákov zrovnajú so zemou. V prípade extrémnej nečinnosti (ehm, blog SME, ale už o ňom nechcem stále písať) vám ju dokáže zničiť aj jediný človek.

Pri úvahách o webových diskusiách by sme mali menej pozornosti venovať technologickým rojkom a viac sociológom. Bez ohľadu na to, aké sú dnešné počítačové služby virtuálne a globálne, ich používatelia stále patria k druhu homo sapiens, ktorého správanie je dlhodobo stabilné a predvídateľné. Ľudia majú sklon pri každej príležitosti vytvárať skupiny. Stretnutie na jednej webovej stránke je dostatočným dôvodom na vznik pocitu skupiny; dva rôzne názory na danej webovej stránke môžu byť dôvodom na vznik dvoch podskupín. V každej skupine ľudia inštinktívne robia tri veci. Po prvé, pokúšajú sa nájsť alebo definovať hodnoty skupiny a ich okázalým dodržiavaním (občas až nerozumným preháňaním) si zabezpečiť miesto v strede skupiny. Po druhé, hľadajú nepriateľa skupiny, čím zdôrazňujú potrebu skupinovej súdržnosti a dodržiavania skupinových noriem. Po tretie, hľadajú si sexuálneho partnera v rámci skupiny. (Ak o sebe nejaká skupina tvrdí, že je otvorená voči všetkým myšlienkam, zvyčajne to znamená, že jej hodnotou je otvorenosť voči konkrétnej množine myšlienok, ktorú skúsenejší diskutér nemá problém identifikovať. Nepriateľom je ten, kto nie je voči daným myšlienkam dostatočne otvorený, napríklad preto, že je otvorený voči opačným myšlienkam; a čo sa týka hľadania partnerov v rámci skupiny, to je zhodou okolností jedna z tých myšlienok, voči ktorým treba byť otvorený.)

Skúseného pozorovateľa druhu homo sapiens potom neprekvapí, keď sa napohľad rozumní ľudia v rámci svojej skupiny začnú správať ako blbci. O postavení uprostred skupiny (po ktorom každý inštinktívne túži) totiž nerozhoduje rozum, ale dodržiavanie skupinových noriem; ak ich stabilní členovia skupiny preháňajú, vy ich musíte preháňať dvojnásobne, aby ste si zabezpečili miesto medzi nimi. Nedostatočné preháňanie, to je skoro ako kolaborácia s nepriateľom! (Kedysi dávno, keď SME ešte nemalo blog, ale mailinglist, som na ňom raz nadhodil myšlienku, že príčinou útoku na Irak nemusel byť len nekonečný americký altruizmus a túžba po šírení slobody, ale istú malú rolu mohli zohrať aj finančné záujmy. Ešte v ten deň som bol polovicou diskutérov označený za komunistu a moderátor ma slávnostne vymazal zo zoznamu členov. Ak sa na tento incident pozerám nestranne, skupinové hodnoty boli ukážkovo ochránené; moja nespokojnosť vyplývala z rozdielu medzi mojimi a skupinovými hodnotami.) Skúseného pozorovateľa takisto neprekvapí, ak sa na blogu SME pod každým článkom novej mladej autorky objaví niekoľko komentárov typu: „Ahoj, nemal som čas prečítať si tvoj článok, ale veľmi ma zaujala tvoja fotografia. Ak chceš vedieť, čo ma na tebe zaujalo, ozvi sa mi na e-mail: xxx@xxx.xx.“

Ak teda chceme mať rozumnú diskusiu, musíme ju chrániť proti hlúpym jednotlivcom zvonka, ale aj proti prirodzenej ľudskej skupinovej hlúposti zvnútra. Moderovanie ochráni skupinu pred vonkajším útokom. Myslím si, že pred vnútorným úpadkom ju ochráni iba sebareflexia. Diskusia zostane rozumnou iba vtedy, ak bude táto rozumnosť súčasťou skupinových hodnôt a ak nerozumné správanie bude odhaľované a negatívne hodnotené. To vyžaduje od diskutujúcich istú osvietenosť, aby vedeli v diskusii pochváliť kvalitný oponentov argument a naopak skritizovať nekvalitný argument z vlastných radov.

Ďalej treba rozoznávať pokusy o lacné získanie popularity zneužitím skupinovej dynamiky. Príklad: autor napíše akože kontroverzný článok (v skutočnosti taký, s ktorým 80% skupiny súhlasí) a na záver dodá: „Viem, že s týmto názorom mnohí nesúhlasia a dajú mi negatívne hodnotenie, avšak ja si stojím za tým, že pravdu treba nahlas povedať.“ Tým vyvolal obraz nepriateľa, pocit ohrozenia a upriamil pozornosť na hlasovanie, takže 80% členov skupiny pocíti nutkanie dať článku kladné hodnotenie, hoci objektívne nemá dostatočnú kvalitu, len aby tým symbolicky vyjadrili svoju vernosť danej podskupine. Takéto články mávajú tradične veľmi vysoké celkové skóre. Kontroverznosť je často používanou maskou populizmu. Riešením, ktoré používam ja osobne, je automaticky dávať negatívne hodnotenie každému článku, ktorý sa pokúša o nejaké „karmové hry“, čiže upriamuje pozornosť čitateľa na proces hodnotenia, bez ohľadu na to, či s daným článkom súhlasím alebo nesúhlasím, a či autor vyzýva čitateľov, aby mu hodnotenie klikali alebo naopak neklikali. Akýkoľvek pokus o manipuláciu procesu hlasovania je pre mňa prehrešok, ktorý treba trestať. Myšlienka je tá, že keby takto hodnotili všetci, tak by sa „karmové hry“ prestali hrávať.

Keď má skupina moderátora, musí rátať s tým, že moderovanie nie je exaktná záležitosť a že aj moderátor je len omylný človek. Radšej by som diskutoval na webe, kde mi moderátor omylom vymaže každý desiaty príspevok, ale všetky nevymazané príspevky budú tvoriť slušnú a zaujímavú diskusiu, než na webe, kde môjmu komentáru síce vymazanie nehrozí, ale takmer každá rozumná diskusia sa utopí v záplave zbytočností. Preto moderátorove omyly, pokiaľ sú v znesiteľnom rozsahu, neberiem osobne a skôr sa postavím proti vandalom, ktorí si všeobecným nadávaním na „cenzúru“ snažia zjednať budúcu beztrestnosť. Moderátorovi by som skôr odporučil, aby sa nebál a vymazával aktívnejšie. Vychádzam z predpokladu, že ak má komunita smolu na zlého moderátora, je stratená bez ohľadu na to, či je tento aktívny alebo pasívny, ak však má šťastie na dobrého moderátora, mala by ho chrániť pred nerozhodnosťou, ktorá je často záhubou rozumných ľudí. Dobrého moderátora treba v jeho činnosti podporovať, lebo bez neho je diskusia stratená. Na niektorých diskusných fórach je funkcia moderátora tajná, aby sa moderátori mohli zúčastňovať bežnej diskusie a nemuseli čeliť rôznym obvineniam. Keď vám teda prepracovaný moderátor nabudúce vymaže komentár „mali by sme v školách viac pomáhať cigánskym deťom“ so zdôvodnením, že obsahuje rasistické označenie daného etnika, zatiaľ čo nižšie umiestnenú reakciu „ja by som rómom nič nedával, ale vyhnal by som ich do rezervácií“ ponechá, pretože všetky použité slová sú politicky korektné, skúste sa zhlboka nadýchnuť, narátať do desať a predstaviť si, ako by asi daná diskusia vyzerala, keby nebola moderovaná vôbec.

Myslím si, že kvalite diskusií pomáha, ak sú spojené s nejakým konkrétnym projektom. Z dvoch naozaj dobrých diskusných stránok, na ktorých som strávil väčšie množstvo času, jedna sa týkala vývoja počítačovej hry, druhá bola zameraná na skúmanie a rozvoj rozumného uvažovania a správania. V oboch prípadoch mali diskutéri cieľ, na ktorom im záležalo; nechodili na web, aby zabili nudu. V druhom prípade bolo rozumné správanie a diskutovanie explicitnou skupinovou hodnotou; v prvom prípade výrazne pomáhalo, že ľudia, ktorí sa konštruktívne pričinili o tvorbu a vylepšovanie počítačovej hry, automaticky získali privilegované postavenie oproti diskutérom typu „ja nič užitočné nerobím, len mám veľa voľného času, tak som sa prišiel pohádať“.

Ak od ľudí požadujeme urobiť niečo užitočné ako „vstupenku“ do diskusie, pomôže nám to odfiltrovať mnoho problematických jedincov; funguje to v reálnom aj virtuálnom živote. Požadovaná práca pritom s obsahom diskusie nemusí nijako súvisieť. Na webovom diskusnom fóre, ktoré nemá žiadne špeciálne zameranie, by takouto „vstupenkou“ mohlo byť napríklad napísanie článku, ktorý existujúci diskutéri ohodnotia ako kvalitný. Splnenie takejto vstupnej podmienky nie je zárukou kvalitného diskutéra (videl som aj diskutérov, ktorí písali výborné články, ale diskutovali otrasne), ale poslúži ako účinné úvodné sito, ktoré odfiltruje vyše 90% problematických diskutérov, čím podstatne odľahčí prácu moderátorom.

Skrátka, kvalitná webová diskusia je vzácna vec, ktorá nevzniká sama od seba a treba ju chrániť. Internet je skvelý tým, že prekonáva zemepisné vzdialenosti, ale prináša špecifické problémy, ktoré treba aktívne riešiť.

Súvisiace články:
Koniec diskusie
Webové diskusie treba moderovať (1)
Webové diskusie treba moderovať (2)
Ak diskutovať, tak o niečom

Odporúčaný článok:
Well-Kept Gardens Die By Pacifism (po anglicky)

viliam@bur.sk